Mojej láske, mojej múze, môjmu zmyslu života…
ZBIERKA BÁSNÍ
(2015)
LÁSKA
Kdes‘ ju stratila? Ten
najkrajší božský cit, ktorýs‘
tak nemilosrdne obchádzala,
žila si svoj život a mala svoj svet,
potešila by som sa za jeden jediný kvet,
ktorý bys‘ mi zo srdca dala.
Kde ju hľadám? Stratené
kúsky svojho srdca, zlomenej duše,
hľadám ich v stratenom nekonečne, netuše
Tvojej odmeranosti a nenávisti,
ktorú ku mne chováš, bezo cti
v seba samú som Ťa navždy stratila
v nekonečnom konečne.
Čo hľadáme? Života
zmysel, bezhlavú myseľ,
s citom srdce, v bezvýznamnej
schránke tela.
A predsa nevieme nájsť Lásku.
ROZHOVOR
Za jej slávu! Hoj, bezomňa!
Niet už sily bojovať, niet už času umierať,
niet už krásneho rána, zatvára sa Ti každá brána.
Hej! Ostáva Ti len, pobrať sa na druhý svet.
-Prestaň chovať ľútosť a začni bojovať!
-Ja nedokážem!
-Začni bojovať!
-Ja nechcem!
-Tak potom si zháňaj kata!- vraví. -A čo tak brata?- háda.
-Nikdy! Nie!
-A lásku?
-To zle znie!
-A čo niekoho, kto Ti dá čas?
-Okrem Vás?
-Máš už len nás.
-A potom?
-Bojuj za svoje city!
-Možno hej…radšej nie.
-Chceš znamenie?
-Vedieť či nevedieť – len trápenie.
-Tak čo?
-Realitu! Pravdu! Smrť!
-Tak mri! Dušu si zakántri!
-Stalo sa. Kto si? Spomienka horiaca v láve?
-Len hlas v Tvojej hlave.
Za jej slávu!
ANJEL
Byť učeným a nikým nebyť,
len milovať- s nikým sa nebiť.
Keď niet východiska, ‚krem smrti v žiaľ,
pustiť dušu a stáť, pozerať sa v opodiaľ.
Pustiť dušu a byť anjelom Tvojím,
vrúcnou láskou,milujúcou rukou,žiaľom svojim,
dbať o Tvoju bezpečnosť, varovať pred zlobou,
dávať Ti svoju energiu, si mojou voľbou.
Moja láska je nekonečná k Tebe,
na úkor mňa, skrze ublíženia sebe.
Moja bohyňa, moja láska, moje požehnanie,
prosím Boha o veľkodušné rozhrešenie.
VLOČKA
Vločka – aká pominuteľná vec,
len padá a topí sa, ale stále je.
Láska – pominuteľnosť sama, vedz
moja k Tebe nekonečná je.
Moje slnce, životadar, no bez
Teba moje vnútro horí, aj keď vonku zima bolí.
Duša moja, dobré srdce mé, keď cez
Tvoj pohľad srdce – vločka roztopené je.
Rím, mesto dvoch stratených duší
Mesto nás
Pozerali sme sa na Rím…Ty a ja…Za nami boli naše matky, bez manželov, našich otcov…Lietali a dozerali na nás ako dvaja anjeli…S nehou a láskou…
Pozerali sme sa na Koloseum…Miesto, kde bolo preliatej veľa krvi…Miesto, ktoré sa stalo hrobom pre veľa ľudí…Miesto, kde sa odohrali bitky, ktoré vzrušovali barbarských vládcov, tyranov, cisárov…Po ktorých vládla cisárovná Viktória…Kráľovná môjho srdca, moja láska…Bola mierumilovná, všetci jej poddaní -vrátane mňa- verili, že jej pohľad spasí svet…
Pozerali sme sa na Fórum…Miesto, kde cisárovná Viktória prvýkrát uprela na mňa pohľad…Pohľad plný bezcitnosti…Pohľad, ktorý mi nedal spávať, a ktorý vo mne vyvolal otázky…Som vôbec hodná jej pohľadu? Ja, jej poddaná? V ten deň sa cisárovná Viktória zmenila…Zmenil sa jej pohľad, zmenil sa jej život…Preniesla som na ňu niečo zlé? Čo ju skazilo?
Pozerali sme sa na metropolu Starovekého Ríma…Cisárovná Viktória a ja…Jej chladný pohľad, moje boľavé srdce…A moja túžba vrátiť čas…Aby cisárovná Viktória mohla spasiť svet, spasiť moje srdce, moju dušu, mňa…
Pozerali sme sa na seba…Cisárovná Viktória, ktorá chce spasiť mňa a ja, ktorá chcem, aby moje srdce bolo zahojené a opäť mohlo biť pre moju cisárovnú…
PÁD
Stojíme na úpätí hôr- ty a ja,
strach naučil ma boju, bátiu,
veď stačí len postrčiť, spadnúť do járku,
stojíme na kraji ‚tesu – ty a ja.
Stiahla sa obloha, strieľajú blesky,
umiera duša, umiera srdce, mrie svet,
spadnúť dole a ťažobne plávať na breh,
hromy dunia, vše sa búri, čujem tresky.
Tichučko tečie, dýcha ten potôčik riečny,
pláva kade-tade, na všetky strany.
Padá voda z neba, krákajú vrany,
zakrákali vrany, povedal ten potôčik riečny.
Kdys‘ tak zjátral? Čos‘ zničil?
Svetové doly, jemné rysy, tmavé vlasy.
Aj tú, kerá tak vytrvalo rastie do krásy.
Semienko vyklíčil, zrnko pochýb vztýčil.
Vidím aj Teba, postupne padáš aj Ty,
čakám tu, chýbam ti? Chýbaš mi.
Za chvíľu budeme tu obe, seberovné.
Ja Ťa tak ľúbim, šťastie to, si tu aj Ty.
S Tebou tu mriem, žiadna pomoc,
s Tebou tu žijem, vďaka za to.
Len aby mi Ťa nevzalo, tmy mesto.
Bude láska, cítim ju, cítim Ťa,
blíži sa tajomná polnoc.