Referát Tolstoj a Dostojevskij
Referát na hodinu literatúry o ruskom realizme počas štúdia na gymnáziu
Lev Nikolajevič Tolstoj (1828-1910)
Jeho rodičia pochádzali zo starej šľachty. Dostal aj francúzsku výchovu. Po zanechanom štúdiu práva a orientálnych jazykov začal viesť bohémsky život. Prehrával obrovské sumy v kartách. S bratom odišiel bojovať na Kaukaz a zúčastnil sa aj Krymskej vojny. Keď odišiel do výslužby, začal sa hlásiť k myšlienkam pacifizmu. Precestoval západnú Európu (dnešné Francúzsko, Nemecko, Švajčiarsko.), kde ho znechutila kapitalistická morálka,(zdôrazňujúca osobnú aktivitu, dravosť a individualizmus, vyzdvihujúca získavanie materiálnych statkov a zmyselných pôžitkov.) Zároveň si uvedomoval politickú, hospodársku i kultúrnu zaostalosť Ruska, za najväčší problém považoval nevoľníctvo. Dokonca si otvoril školu pre svojich poddaných, a začal ich vyučovať, pretože predpokladal, že vzdelanie im zlepší podmienky. Roľníci v tom však nevideli žiadny zmysel. Bol exkomunikovaný z pravoslávnej cirkvi, pretože vo svojich románoch vyjadril svoj vlastný postoj k Bohu, vlastné chápanie náboženstva – odmietal trojjedinosť Boha, a odmietal cirkevnú podporu vojen.
Medzi jeho najvýznamnejšie romány patrí Vojna a mier a Anna Kareninová. Vojna a mier sa odohráva v minulosti, konkrétne počas napoleonských vojen. Ja Vám však podrobnejšie poviem o Anne Kareninovej, ktorú som si prečítala počas letných prázdnin.
Román Anna Kareninová bol vydaný v roku 1877. Román je rozdelený na 8 častí, má viac ako 800 strán, a zvyčajne sa delí na 2 diely. V popredí sú témy ako zrada, viera, rodina, manželstvo, žiarlivosť, vášeň, spoločnosť Cárskeho Ruska, túžba, a porovnanie vidieckeho a mestského života. Príbeh sa delí na 2 príbehové línie. Tá prvá sa sústreďuje na mimomanželskú aféru Anny Arkadievny Kareninovej s grófom Alexejom Alexejevičom Vronským, a následne vyvolaný škandál v spoločnosti. Ústrednou postavou druhej línie je postava Konstantína Dmitriča Levina, ktorý je autobiografickou postavou, pretože vyjadruje ako Tolstého myšlienky na náboženstvo a zrušenie nevoľníctva, tak aj jeho túžbu žiť ako obyčajný roľník. Medzi ďalšie motívy románu patrí aj prítomnosť vlakov, ktoré sú súčasťou niekoľkých dôležitých momentoch v románe. Román je písaný v 3. osobe, avšak s myšlienkovými pochodmi väčšiny postáv, najmä Anny v kontraste k Levinovi.
V kontexte k histórii môžeme nájsť v popredí najmä reformy cára Alexandra II., a to zrušenie nevoľníctva z roku 1861 a jeho prejavujúce sa nedostatky, reformu súdnictva a vzniku lokálnych zastupiteľstiev, tzn. zemstiev, priemyselnú revolúciu (vlaky, telegraf, banky, nové spoločenské vrstvy), voľnejšiu tlač, panslavizmus.
Teraz Vám v rýchlosti predstavím postavy románu, a potom príbeh.
Anna Arkedjevna Kareninová, sestra Stivu Oblonského, manželka Karenina, milenka Vronského. Jej postava prežíva veľký prerod, keď sa zo sebavedomej ženy, stáva neverná žena s nenávisťou a opovrhovaním k manželovi, po takmer istej smrti (pri pôrode) sa stáva postupne stále viac iracionálnou a zúfalou (čiastočne kvôli jej závislosti od ópia).
Alexej Alexandrovič Karenin je stelesnením chladného úradníka, ktorý si najviac cení svoje morálne a právne zásady, a nepoškvrnenú povesť.
Alexej Alexejevič Vronskij je urodzeným a bohatým svetákom, spočiatku nezodpovedným vo financiách aj vo vzťahu k Anne. Neskôr nesmierne trpí Anninou nepodloženou žiarlivosťou, napriek všetkému ju nekonečne miluje.
Stepan Arkaďjevič Oblonskij, alebo rodinne nazývaný Stiva, je Annin brat a manžel Dolly. Je povrchným, a veľmi obľúbeným v spoločnosti. Svojej žene je opakovane neverný.
Darja Alexandrovna Oblonská (Dolly), je starnúca žena v domácnosti, nadovšetko miluje svoje deti a rodinu.
Konstantin Dmitrič Levin (Kosťa) je blízkym priateľom Stivu, miluje vidiek, je hanblivý, a túži po dokonalom manželstve (s Kitty). Jeho slovami sú v románe opísané prírodné krásy, ruské tradície, vidiecke hospodárstvo, i technický pokrok. Spočiatku je neveriaci, no na konci románu nachádza svoj osobitý vzťah k Bohu.
Jekaterina Alexandrovna Ščerbacká (Kitty) je Dollyna sestra. Je veselá a užíva si pozornosť spoločnosti. Je zamilovaná do Vronského, no po jeho zrade (vzťahu k Anne) sa uzatvára do seba a odchádza do cudziny. Nakoniec sa stane Levinovou ženou.
Nikolaj Dmitrič Levin je Kosťovým bratom, umierajúcim alkoholikom.
Sergej Ivanovič Koznyšev je Kosťovým polovičným bratom. Je úspešným spisovateľom.
Jelizaveta Betsy Tverskaja je Vronského sesternica a Annina blízka priateľka, ako jediná ich vzťah úplne neodsúdi.
Lidia Ivanovna sa neskôr stane blízkou priateľkou Karenina. Je veľmi nábožensky založená.
Sergej Alexejič Karenin (Serjoža) je syn Kareninovcov.
Annie je dcéra Anny a Vronského.
Motto románu: Všetky šťastné rodiny sú si podobné, každá nešťastná rodina je nešťastná svojím vlastným spôsobom.
Román sa začína scénou medzi Stivom a Dolly. Dolly zisťuje manželovu neveru s rodinnou guvernantkou, Stiva informuje domácnosť, že jeho sestra Anna príde upokojiť situáciu.
Medzitým prichádza do Moskvy aj Levin, ktorý si chce vziať Kitty. Korčuľuje sa s ňou, a nadobúda dojem, že by jeho plán oženiť sa mohol byť úspešný.
Na vlakovej stanici sa stretnú Stiva a Vronskij. Stiva čaká na sestru, Alexej na svoju matku. Anna a Vronskaja cestujú spolu v jednom kupé. Anna a Vronskij sa stretnú poprvýkrát. Robotník spadne na koľaje, a zomiera. Anna to považuje za zlé znamenie. Vronskij poskytne pomoc robotníkovej rodine, a zároveň je Annou očarený.
U Oblonskovcov sa Anne podarí zachrániť bratove manželstvo, keď presvedčí svoju švagrinú Dolly, aby odpustila Stivovi. Prichádza Kitty, ktorá je tiež očarená Annou, a Levin Kitty požiada o ruku, necitlivo ho odmieta v domnienke, že sa vydá za Vronského.
Na veľkolepom bále túži Kitty po tanci s Vronským, no ten je celý večer zaujatý Annou. Je šokovaná, a má zlomené srdce. Anna sa zľakne svojej náklonnosti k Vronskému, a odchádza ihneď do Petrohradu. Vronskij ju však tajne nasleduje, a počas nočnej vlakovej prestávky sa stretávajú, vyzná jej lásku, Anna ho navonok odmieta a vracia sa k mužovi a synovi. Uvedomí si, že sa jej Karenin hnusí, no opakuje si, že je to dobrý muž.
Kittyno zdravie sa zhoršuje, a odchádza s rodičmi do kúpeľov. Kosťa sa vracia na vidiek, kde ho príde navštíviť Stiva. V Petrohrade Anna sa ocitá v kruhu okolo Betsy, a postupne podlieha Vronského šarmu. Karenin upozorňuje Annu, aby nevenovala Vronskému príliš pozornosti na verejnosti.
Ďalšou scénou sú konské preteky. Vronskij je veľkým favoritom, no jeho kôň Fru Fru nešťastne spadne pred poslednou prekážkou. Zlomí si chrbát, a Vronskij ho musí zastreliť. Anna (keďže scénu detailne nevidí) nedokáže ovládnu paniku počas nehody. Pred pretekmi totiž oznámila Vronskému, že s ním čaká dieťa. Karenin Annu upozorňuje na jej nevhodné správanie sa, no nakoniec s ňou odchádza, a Anna mu v zlom rozpoložení povie o svojej afére. Karenin jej chladne nakáže, aby svoj vzťah ukončila, a ich manželstvo bude bez poškvrnenia.
Kitty sa v Nemecku zoznámi s chudobnou opatrovateľkou Varenkou. Pod jej vplyvom sa najprv chce stať taktiež ošetrovateľkou, stáva sa nábožensky založenou, no nakoniec si uvedomí svoju lásku k Levinovi, a vracia sa do Moskvy.
Kosťa Levin sa medzitým venuje hospodáreniu na vidieku, a študuje mentalitu ruského roľníka. Verí, že jeho zlomené srdce vylieči tým, že bude fyzicky pracovať ako poddaný. Uvažuje, že si vezme nejakú poddanú, navštívi Dolly, no pritom uvidí v jednom kočiari Kitty, a uvedomí si, že ju stále veľmi miluje.
Karenin odmieta oddelenie sa od Anny, a vyhráža sa jej, že ak neukončí svoj vzťah, tak jej vezme ich synu Serjožu, ktorého Anna nadovšetko miluje, a ku komu je sám Karenin chladný, čím Serjoža trpí.
Karenin neskôr konzultuje možnosti rozvodu s právnikom, nakoľko je Anna neústupná. No rozvod v tej dobe by znamenal úplné spoločenské poníženie pre vinnú stranu, a to Karenin napriek všetkému nechce dopustiť. Stiva a Dolly s ich rozvodom tiež nesúhlasia.
Karenin svoje rozvodové plány zmení, keď sa dozvedá, že Anna umiera pri pôrode. V delíriu Anna uzmieruje svojho manžela s milencom. Už-už sa zdá, že Anna umrie, a tak sa Vronskij po príchode domov chce zastreliť. Spraví to však nešikovne, a tak sa len poraní. Keď sa Anna zázračne zotaví, uvedomí si, že s Kareninom byť nechce, napriek jeho zmierlivého postoju (prijal jej dcéru za svoju). Dozvedá sa, že Vronskij má odísť na vojenský post do Taškentu, no nakoniec sa dajú opäť dokopy a spolu odchádzajú do Európy aj s malou Annie. Anna opúšťa Serjožu a Karenina.
Medzitým sa Stivovi podarí dať dokopy Levina s Kitty, čo vyústi do ich zásnub a následnej svadby. (Levin žiada Kitty nezvyčajnou formou – komunikáciou pomocou detských kociek s písmenami skladá vety, ktoré musí Kitty uhádnuť, a potom opačne. To, že sa pochopili, je pre nich dôkazom, že sú si súdení.) Začínajú spolu žiť na vidieku, no spočiatku je ich vzťah akosi nervózny a stresujúci, pretože nevedia, čo od seba čakať. Kitty chce s Levinom tráviť príliš veľké množstvo času, no Kosťa je zamestnaný hospodárstvom. Dozvedá sa navyše, že jeho brat Nikolaj zomiera, a tak odchádza za ním. Odmieta Kitty, aby s ním išla, no ona za ním neskôr príde, a ukáže, že vďaka nej má Nikolaj trochu uľahčený odchod zo života, pretože uplatňuje svoje opatrovateľské skúsenosti z liečenia, a tak ukazuje Kosťovi, ktorý bol predtým úplne bezradný, že s ňou je všetko akési ľahšie. Navyše zisťuje, že je tehotná.
V Európe Vronskij maľuje Annu, no spolu zisťujú, že si nevedia nájsť priateľov, ktorí by ich akceptovali. Kým Anna je šťastná, že je konečne s Vronským sama, on trpí a nudí sa. Nakoniec sa vracajú do Ruska.
V Petrohrade sa ubytujú v hoteli, no uvedomujú si, že Vronskij je stále vítaný v spoločnosti, kým Anna nie. Jedinou jej priateľkou je kňažná Betsy. Anna sa stáva nervóznou, neoprávnene podozrieva Vronského, že ju už nemiluje. Stáva sa závislou na ópiu. Medzitým sa Karenin dostáva pod vplyv Lídii Ivanovnej, ktorá ho presvedčí, aby si nechal Serjožu, a aby mu povedali, že jeho mama zomrela. Serjoža tomu neverí, a napokon ho Anna na jeho narodeniny navštívi, no odhalí ich Karenin.
Anna, zúfalo túžiaca po zisku jej bývalého sociálneho postavenia, odchádza do divadla, napriek Vronského varovaniu. Nedokáže jej však vysvetliť, prečo by to nemala robiť, a tak sa pohádajú, a Anna v zlom psychickom stave odchádza do toho divadla, kde ju nahlas poohovárajú jej bývalí priatelia. Anna je zničená, a tak odchádza s Vronským na jeho vidiecky statok.
Oblonskí strávia leto u Levinovcov. Dolly navštívi Annu, ktorá býva s Vronským neďaleko. Neunikne jej, že Anna je akási roztržitá a nervózna. Vronskij prosí Dolly, aby presvedčila Annu k rozvodu s Kareninom, aby sa oni dvaja mohli zosobášiť a žiť normálne. Anna stále viac a viac bezdôvodne žiarli na Vronského, a spraví mu scénu, keď sa Vronskij zdrží niekoľko dní na zemstve (zastupiteľskom orgáne) – zaklame mu, že sa má zle, aby sa rýchlo vrátil k nej. Napíše list Kareninovi, a s Vronským odchádza do Moskvy.
Levin s Kitty sa ocitnú v Moskve tiež, v očakávaní skorého pôrodu. Kosťa si zvykne na rýchly mestský život, a chodí do klubov so Stivom, kde stretnú Vronského. Navštívia aj Annu, ktorá sa medzičasom stala patrónkou anglického dievčatka – siroty, ktorú má, zdá sa, radšej ako svoju dcérku Annie. Keď sa Kosťa neskôr prizná Kitty, že navštívil Annu, ona ho obviní, že sa do Anny zamiloval. Nakoniec sa však udobria, a usúdia, že mestský život nemá na nich dobrý vplyv.
Anna nadobúda dojem, že už pre Vronského nie je atraktívna, nudí sa, a stále sa s ním háda. Stáva sa závislou na morfiu, vďaka ktorému dokáže zaspať a uniknúť od temných myšlienok.
Medzitým Kitty porodí syna, Míťu. Levin si k nemu nevie nájsť vzťah, a aj keď je hrdý, že je otcom, otcovskú rolu zatiaľ plne nechápe.
Stiva sa uchádza o nový post, s čím by mu mohol pomôcť jeho švagor Karenin. Zároveň prosí v mene svojej sestry o rozvod, čo Karenin pod stále sa zvyšujúcim vplyvom Lýdie Ivanovny odmieta.
Anna podozrieva Vronského z aféry s inými ženami, a je presvedčená, že podľahne plánu jeho matky oženiť ho s bohatou mladou šľachtičnou. Opäť sa pohádajú, a Anna to považuje za koniec vzťahu. Začína uvažovať nad samovraždou ako únikom pred problémami. V pomätení zmyslov posiela Vronskému telegram, aby za ňou prišiel, no on je u matky, a telegram nedostane včas. Anna odchádza navštíviť Dolly a Kitty, kde sa správa veľmi nevyrovnane, a odchádza v koči na vlakovú stanicu (premieta pri tom o svojom živote a spoločnosti), aby išla za grófkou Vronskajou, u ktorej predpokladá, že sa nachádza Vronskij. No ako čaká na vlak, svoj plán si rozmyslí a hodí sa pod vlak. V poslednej chvíli si uvedomí, čo spravila, no na nápravu (a prežitie) už nie je čas ani možnosť. Umiera.
V epilógu diskutuje Levin so svojím bratom o jeho novej knihe, a panslavickej téme. Stiva dostáva svoj vysnený post, Karenin sa postará o Anninu a Vronského dcéru Annie. Vronského správa (a uvidenie mŕtvoly na vlastné oči) úplne položilo, nekonečne ju miloval. Aby sa sám uchránil pred samovraždou, odchádza ako dobrovoľník bojovať do Srbskej armády v povstaní proti Turkom. U Levinovcov zúri búrka, pričom Kitty a Míťa sú stále vonku v prístreší. Kosťa sa o nich bojí, a vtedy si uvedomí, že svojho syna miluje rovnako mocne ako svoju ženu. Kitty znepokojuje, že Levin nie je správny kresťan, no netuší, že po rozhovore s jedným sedliakom si Kosťa našiel svoj vlastný vzťah k Bohu, nie taký, aký ho učili, keď bol malý. Uvedomil si, že je človek, a že ľudia robia chyby. Jeho život teraz môže pokračovať na ceste k pravde, významu života, a smerom k viere v Boha.
Román Anna Kareninová sa mi veľmi páčil, a v budúcnosti sa k nemu určite viackrát vrátim. Stal sa mojou srdcovkou, pretože je písaný veľmi pútavo, a mnohé témy sú mi blízke, rovnako ako cárske Rusko. Je v ňom veľa pravdy, a naozaj ho odporúčam prečítať každému z Vás. 800 strán nech Vás neodradí, ubehnú rýchlo ako voda. Po dočítaní som mala chuť začať čítať znova. Potom som si pozrela aj viacero filmových spracovaní, no v každom mi nejaký aspekt vadil. Najznámejšie je asi to z roku 2012 v hlavnej úlohe s Keirou Knightley. Tu mi vadila najmä postava Vronského, kde herec pôsobil príliš mladíckym a rozšafným dojmom. Musím však vyzdvihnúť Levina, ktorý je zobrazený naozaj verne. Ďalej som videla talianske spracovanie z roku 2013, ktoré bolo naozaj veľmi slušné, no chýbal tam ten ruský aspekt. Potom tu je ruské seriálové spracovanie, ktoré vysielalo RTVS pred rokom (ja som si to vtedy schválne nepozrela, lebo som chcela najprv knihu, pozrela som si to až po prečítaní). Anna, Vronskij a Karenin sú úžasne stvárnení, najmä Vronskij, ktorý je presne taký, akého som si ho v knihe predstavovala. Bohužiaľ, napriek dokopy 8 hodinovej stopáži, chýba Levinova príbehová línia, a je tam pridaný príbeh z vojny v Mandžusku, kde starý Vronskij rozpráva Serjožovi Kareninovi o vzťahu k jeho matke, čo je síce pekný efekt (a zobrazenie vojny, a utrpenia, keďže sa odohráva v poľnej nemocnici) s krásnymi ľudovými piesňami, ale podľa mňa ten vysielací čas venovaný tomuto, mohli radšej venovať Levinovi. Napriek tomu odporúčam túto verziu (pre Anninu príbehovú líniu), spolu s tou z roku 2012 (pre Levinovu príbehovú líniu). Hudba je vo všetkých týchto spracovaniach excelentná, vo verzii z roku 1997 je dokonca použitá Čajkovského hudba, ale tento film je podľa môjho názoru priveľmi fraškovitý. Ale pred všetkými verziami je samozrejme kniha.
Fjodor Michajlovič Dostojevskij (1821-1881)
Jeho otec bol lekár, ktorý často so svojím synom viedol vážne debaty v časoch, keď jeho rovesníci šantili. Fjodor ako malý začal trpieť epileptickými záchvatmi. Matka mu zomrela na tuberkulózu, a v ten istý rok zomrel aj jeho veľký vzor Puškin. Otec sa opustil, začal piť, a vraj ho zabili jeho poddaní, pretože im často znásilňoval manželky. Fjodor študoval inžinierstvo, a stal sa členom petraševovského hnutia (ktoré stálo v opozícii k samoderžaviu), za čo bol odsúdený k smrti. Na popravisku bol omilostený cárom Mikulášom I., a túto svoju osobnú skúsenosť zakomponoval do úvahy o treste smrti prostredníctvom postavy kniežaťa Myškina v románe Idiot (ktorú ja osobne považujem za jednu z najúžasnejších úvah na túto tému) O.i. v nej vyjadruje muky, ktoré človek, ktorý vie, že o 5 minút bude určite mŕtvy, zažíva. Ako si tie minúty rozkúskuje, na 2 minúty na rozhovor s vedľa stojacim väzňom, na 2 minúty pre posledné vychutnanie si okolia, a poslednú pre seba a Boha. Že týchto 5 minút je najväčším trestom pre človeka, lebo zrazu nevie čo má robiť, ako si ich vážiť. A tá istota, že určite zomrie, je to najhoršie čo sa človeku môže stať. A celé je to umocnené tým, že to na vlastnej koži zažil, až z toho človeku behá mráz po chrbte. Každopádne, bol omilostený a poslaný na 4 roky na ťažké práce na Sibír. Ďalších 5 rokov strávil v armáde. Potom si vzal čerstvo ovdovenú Isajevovú. Ďalej cestuje po Európe, kde podlieha hráčskej vášni – rulete, a prehráva všetky peniaze. Podobne ako Tolstoj, uvedomuje si skazenosť morálky v západnej Európe. Po smrti manželky aj brata, o ktorého rodinu sa stará, upadá do depresie a finančných dlhov. Opäť sa žení, a toto manželstvo je vyrovnané a šťastné a majú spolu niekoľko detí.
Považoval za potrebné, aby sa každý jednotlivec vrátil k pokore a k rešpektovaniu tradícií Ruska, za čo si získal priazeň cára, no polícia ho naďalej sledovala. Za problém považoval stále viac sa šíriaci ateizmus, prílišný individualizmus a anarchizmus. Vo svojich dielach rozoberal zločincov, prostitútky, duševne chorých, revolucionárov. Zomrel na krvácanie do pľúc spojené s epileptickým záchvatom.
Jeho najvýznamnejšie romány sú Zločin a trest, Idiot a Bratia Karamazovovci, alebo aj Zápisky z podzemia a Besy. Čítala som Zločin a trest a Idiota, ostatné mám v pláne prečítať v budúcnosti.
Román Zločin a trest bol vydaný v rokoch 1866-7. V prvom rade sa sústredí na psychológiu hlavnej postavy a jej morálne dilemy. Román je rozdelený na 6 častí plus epilóg. Je písaný v tretej osobe, a sústredí sa predovšetkým na pohnútky a myšlienky Rodiona Raskoľnikova, no nevynecháva ani ostatné postavy. Upozorňuje na nebezpečie radikalizmu a ruského nihilizmu. Používa symboliku snov a delíria, tiež aj kríža, ako cestu k priznaniu svojho zločinu a návrat k Bohu.
Hlavná príbehová línia je o vražde starej lichvárky, a poukazuje na všetky právne a morálne dôsledky tejto vraždy, akokoľvek ospravedlniteľnej.
Postavy:
Rodion Romanovič Raskoľnikov alebo Roďa je mladý bývalý študent, ktorý bol nútený opustiť štúdium práva kvôli nedostatku peňazí. Má tmavé oči a vlasy, je celkom pekný a chudý. Pôsobí chladne, apaticky, nemá rád spoločnosť, no vie sa zapáliť pre nejakú vec. Spácha vraždu za účelom obohatenia sa, no je nedôsledný. Chytí ho náhly charitatívny popud, napriek tomu, že sám má málo. Svoj zločin ospravedlňuje svojou inteligentnou a spoločenskou nadradenosťou, má v sebe určité velikášstvo. Čoskoro však podlieha svojmu svedomiu, priznáva svoj zločin, a prijíma zaň trest, ktorým sa môže v spoločnosti vykúpiť.
Avdotia Romanovna Raskoľnikovova alebo Duňa, Dunečka je Rodionova sestra. Pôvodne plánuje vydať za bohatého Lužina, aby finančne pomohla svojej mame a bratovi, a teda obetovať sa. Záujem o ňu má aj Svidrigajlov. V jeho domácnosti určitý čas pracovala.
Pulcherija Alexandrovna Raskoľnikovova je ich naivná a milujúca matka. Pre svoje deti by urobila všetko, no keď sa dozvie o činoch svojho „nepoškvrneného“ syna, ochorie a umiera.
Dmitrij Prokofjevič Razumichin je Rodionov bývalý spolužiak a blízky priateľ. Je uvedomelým mladým mužom, s bezchybnou morálkou, privyrába si prekladom románov. Zamiluje sa do Dunečky, láska je to obojstranná.
Semjon Zacharjevič Marmeladov je beznádejný alkoholik s ktorým sa Rodion rozpráva v krčme. Neskôr toho dňa padá pod kone, umiera, a zanecháva rodinu v núdzi bez peňazí.
Katerina Ivanovna Marmeladova je Semjonova žena, ktorá umiera na suchotiny. Je hrdá, a neurotická, bije svoje deti a potom to ľutuje.
Soňa Semjonovna Marmeladova je Semjonova dcéra (z predošlého manželstva). Je obetavá, hanblivá a nevinná. Okolnosťami je prinútená k prostitúcii. Je prvou osobou, ktorej sa Rodion zverí so svojim zločinom, podporuje ho k verejnému priznaniu.
Porfirij Petrovič je hlavným vyšetrovateľom vraždy. Snaží sa prinútiť Rodiona k priznaniu pomocou psychologických hier. Napriek nedostatku dôkazov nadobúda presvedčenie o Raskoľnikovovej vine po pár rozhovoroch s ním.
Arkadij Ivanovič Svidrigajlov je bohatý sukničkár, bývalý zamestnávateľ Dunečky, ktorú neúspešne zvádzal. Počul rozhovor medzi Raskoľnikovom a Soňou, v ktorom sa Rodion priznáva, a vydiera ich, no políciu neinformuje. Ponúkne Duni, aby ho zastrelila, keď ho tak veľmi neľúbi. Nakoniec svoje peniaze venuje Marmeladovým sirotám, a 3000 rubľov Soni, aby mohla Rodiona nasledovať do vyhnanstva na Sibír. Duni odkáže tiež peniaze, a potom spácha samovraždu.
Pjotr Petrovič Lužin je starší bohatý právnik, ktorý si chce vziať za ženu Duňu. Jeho motívy sú nečestné. Rodion ho od začiatku nemá rád, a všemožne zabráni manželstvu.
Aľjona Ivanovna je stará úžerníčka, ktorá vydiera svojich klientov. Umiera Raskoľnikovou rukou.
Lizaveta Ivanovna je úžerníčkina poddajná sestra. Rodion ju tiež zabíja, pretože sa stane svedkom vraždy. Je priateľkou Soni Marmeladovej.
Zaujímavá je Dostojevského hra so samotnými menami postáv, ktoré ich zároveň charakterizujú.
Raskoľnikov- raskol- rozkol
Lužin–luža- kaluž
Razumichin – razum- rozum
Marmeladov- marmelad- marmeláda (pretože sa vyjadruje zvláštne sladko, keďže je podnapitý)
Svidrigajlov- Švitrigajla- litovský princ
Porfirij- pravdepodobne odkaz na purpur (buď v súvislosti na Byzantskú tradíciu, alebo na filozofa)
Román je síce vystavaný na kriminálnej zápletke, no v popredí je psychológia postáv. Raskoľnikov svoj zločin ospravedlňuje teóriou o silných a slabých jedincoch. Silní jedinci majú právo (a podľa neho priam musia) prekračovať niektoré etické normy, ktoré sú posvätné pre ostatných. Je preňho v poriadku odstrániť „v záujme dobrej veci“ niekoho, kto škodí spoločnosti. Hlavná postava je do istej miery romantickým hrdinom, no v duchu realizmu sa vyvíja a trpí svojimi stavmi, horúčkovitými snami a konfrontáciou s realitou. V hĺbke duši bojuje dobro verzus zlo, morálka a zvrátenosť, ľudskosť a zločin. Po každom zločine musí nasledovať trest.
Príbeh:
Rodion Romanovič Raskoľnikov je bývalým študentom práva, a býva vo veľmi malej izbe v chudobe v Petrohrade. Nakoľko už stratil nádej na legálny zisk peňazí, rozhodne sa zabiť a okradnúť starú úžerníčku, Aľjonu Ivanovnu. Medzičasom stretáva opilca Marmeladova, ktorý prepil celý rodinný majetok. Rozpráva Rodionovi o svojej dcére Soni, ktorá sa kvôli chudobe musela stať prostitútkou. Raskoľnikov dostáva taktiež list od jeho matky, v ktorom mu popisuje osud jej dcéry (Rodionovej sestry Duni), ako pracovala u Svidrigajlova ako guvernantka. Spomína taktiež „dobrodinca“ Lužina, ktorý si má v krátkej dobe vziať Duňu za ženu. Raskoľnikov je na tento spôsob riešenia ich finančnej situácie nahnevaný, nechce, aby sa jeho sestra zaňho obetovala.
Raskoľnikov sa vplíži do bytu starej úžerníčky (ktorý si predošlý deň skontroloval, aby si premyslel plán), a zabíja ju sekerou, ktorú našiel u svojho suseda. Objaví ho úžerníčkina polovičná sestra Lizaveta, Rodion ju zabíja tiež. S druhou vraždou nepočítal, a tak sa mu podarí ukradnúť neveľa peňazí, iracionálne nenájde skrýšu ostatných. Pri úniku z bytovky sa musí skryť v inom byte (ktorý sa vtedy prerábal), pretože sa na schodoch ocitnú ľudia, ktorí išli navštíviť starú úžerníčku. Napokon však vyviazne bez povšimnutia.
Raskoľnikov upadá do horúčky v obave z odhalenia jeho činu. Schováva všetky cennosti pod kameň v meste, a obsesívne si zmýva krv zo šatstva. Jeho priateľ Razumichin sa oňho strachuje, a často ho navštevuje. Raskoľnikov sa správa čudne vždy, keď sa niekto zmieni o vražednom prípade (aj zo sna sa strachuje o svoju ponožku, o ktorú sa bál, že ju nedobre vyčistil od krvi). Túla sa po Petrohrade, až raz uvidí ako Marmeladova ušlapú kone. Ponáhľa sa na pomoc, a nakoniec sa mu podarí doniesť umierajúceho muža k jeho rodine. Svoje posledné peniaze venuje Raskoľnikov Marmeladovovej žene suchotinárke Katerine Ivanovne.
Medzitým Rodionova matka Pulcherija a jeho sestra Duňa prichádzajú do Petrohradu. Prichádzajú, aby si Duňa vzala Lužina, a aby tento zväzok odobril Rodion. Lužin sa však prichádza predstaviť k Raskoľnikovovi akurát vtedy, keď je v delíriu, a Lužin sa správa nanajvýš povrchne a hlúpo. Raskoľnikov ho urazí a odmieta ho ako potenciálneho manžela svojej sestry.
Ako román pokračuje, Raskoľnikov je predstavený Porfirijovi Petrovičovi, vyšetrovateľovi, ktorý ho po pár rozhovoroch začne upodozrievať z vraždy. Rodion sa zbližuje so Soňou, ktorá napriek tomu, že je prostitútka, má srdce zo zlata, hlbokú vieru v Boha, a nekonečnú lásku a obetavosť k nevlastnej matke a nevlastným súrodencom. Razumichin je poverený od Rodiona, aby dával na Dunečku pozor, a zároveň sa medzi nimi rodí láska. Avšak do Petrohradu prichádza Svidrigajlov, ktorý ponúka peniaze Duni výmenou za nič. Ona ho odmieta.
Profirij vymýšľa úskok, pretože je presvedčený o Raskoľnikovej vine, no nemá žiadny dôkaz. Keď sa Rodion nachádza na policajnej stanici, zariadi, aby počul ako sa priznáva nevinný chlapec Mikolka. Jeho nervy sú na prasknutie, takmer sa odhalí. Nakoľko nie je ešte plne presvedčený, že sa udá, uvedomí si, že nič naňho nemajú. Obracia sa na pomoc k Soni, a prizná sa jej. Ich rozhovor však začuje Svidrigajlov, pretože býva vo vedľajšej izbe. Neskôr sa spolu stretnú, Svidrigajlov rozpráva Rodionovi o svojej minulosti, a prezrádza mu, že pozná jeho tajomstvo, a v prípade potreby ho prezradí polícii. Svidrigajlov sa potom stretáva aj s Duňou (ktorú chcel, keď bola guvernantkou v jeho domácnosti), a dáva jej pištoľ, a možnosť zastreliť ho. Duňa však minie, a povie mu, že ho nikdy nemôže milovať. Svidrigajlov strávi noc v zmätení, a potom sa zastrelí. Zanechá však sumu Soni, aby nemusela naďalej vykonávať najstaršie remeslo.
Raskoľnikov je vnútorne rozorvaný, Soňa tlačí naňho, aby sa priznal. Porfirij doňho hustí, že ak sa prizná, zmierni mu to trest, nakoľko je mu Rodion stále sympatický. Po dlhom váhaní sa priznáva.
V epilógu sa dozvedáme, že Raskoľnikov je odsúdený na 8 rokov ťažkej práce na Sibíri. Soňa odchádza s ním. Duňa a Razumichin sa vezmú, kým Pulcherija (Rodionova matka) umiera žiaľom, nedokázala zniesť ťažkú situáciu jej milovaného syna. Raskoľnikov najprv trpí na Sibíri, no po čase nachádza duševné vykúpenie a akúsi morálnu regeneráciu, očistenie sa od zločinu, a to všetko vďaka oddanej láske Soni k nemu.
Tento román som čítala dvakrát. Najprv pred 2-3 rokmi, a potom toto leto. Videla som jediné filmové spracovanie, a to 3hodinové čiernobiele sovietske po rusky s titulkami z roku 1970, a musím povedať, že je to veľmi kvalitne natočené, so skvelými hereckými výkonmi, takže na rozdiel od Anny Kareninovej, som nemusela pátrať po iných filmoch, pretože tento je dokonalý. Jediné, čo mu chýba, je detailné zobrazenie psychiky Raskoľnikova, ale to sa dá iba v knihe. V tomto románe je naozaj veľa pravdy o ľudských slabostiach (či už je to alkohol, megalománia, nemorálnosť, sebeckosť a ďalšie) a nástrahách ľudskej psychiky, preto je aktuálny aj teraz, aj v budúcnosti dozaista bude. Plánujem sa k nemu vrátiť ako aj k Anne Kareninovej.
K románu Idiot sa ešte vyjadrím zopár slovami. Naivita kniežaťa Myškina je mi veľmi blízka. Rogožinova necitlivosť a povrchnosť, a pomstychtivosť Nastasii Filipovny vo mne vyvolávalo pocit frašky (teda tie scény). V románe je niekoľko typických postáv, na ktoré nezabudnem (napr. suchotinár Ippolit). A ako som už spomínala, veľmi sa mi páčila tá úvaha o treste smrti. Záver (teda vyvrcholenie, nie samotný epilóg) musí každému vyraziť dych, napriek tomu, že je podľa mňa veľmi ľahko predvídateľný. Nechcem prezrádzať, ak by si Idiota niekto chcel prečítať. Po dočítaní som vypátrala taktiež seriálové spracovanie. Seriál je z 90tych rokov minulého storočia, s podmanivou hudbou, v pôvodnom ruskom znení. K dispozícii sú anglické titulky. Tvorcom sa podarilo zobraziť snáď všetky scény z románu (okrem dvoch, a to Myškinove názory na tváre Jepančinových dcér; a jeho pobyt na liečení v švajčiarskej dedine, a jeho pomoc jednej šikanovanej dedinčanke, ak si dobre pamätám). Každý jeden herec pochopil svoju rolu dokonalo, a seriálu nemám čo vytknúť.
Ďakujem za pozornosť!