Cimbalová rapsódia Op. 55 – orchester vs ansámbel (porovnanie verzií)
Seminárna práca – Seminár skladby
Predmetom tejto seminárnej práce bude moja najnovšia skladba – Rapsódia pre cimbal a orchester Op.55 v úprave pre ansámbel. Osobne mám veľmi rada zaujímavé asociácie, zdalo sa mi, že by bolo maximálne vhodné pomocou tejto práce priblížiť vznik a vývoj tohto diela.
Idea vzniku kompozície a formový náčrt
Približne pred rokom mi prišla myšlienka, že by som chcela napísať nejakú skladbu pre cimbal, pretože som mala vzácnu možnosť byť prítomná pri ladení tohto fascinujúceho nástroja – získala som množstvo zaujímavých podnetov. Dlhý čas som však realizáciu svojho nápadu odkladala, pretože prišli konkrétnejšie a urgentnejšie „žiarovky“. Celý január 2021 som strávila čistením a revíziou svojich minulých partitúr, a vo februári som mala neskutočné nutkanie napísať novú skladbu – a to dlho plánované Violin Concerto. A konečne v apríli prišiel čas, keď som si povedala, že potrebujem skomponovať niečo, čo nemusí mať pevne zaužívanú štruktúru, skrátka niečo, čo som mohla v sebe vnímať ako taký menší kreatívny oddych, ako takú chuťovku, pričom to bude ďalšou výzvou (v rámci využitia nástroja, ktorý nie je úplne bežný).
Sama so sebou som sa dohodla, že skladba bude jednoducho rapsodického charakteru, čiže jednotlivé pasáže budú vo vzájomnom kontraste. Tiež som si určila, že skladba nepresiahne limit desiatich minút, a to opäť z dôvodu, že mám možno až príliš veľa napísaných rozsiahlych skladieb – a teda som si chcela od veľkej formy oddýchnuť.
Ako obvykle, môj proces komponovania sa začal slovným načrtnutím jednotlivých dielov, a to z dramaturgického hľadiska – tonálne centrá, tempové charaktery, približné časové trvania, vrcholy, ťažiská. V priebehu jedného týždňa vznikla celá skladba – teda jej verzia pre orchester. Tá bola koncipovaná tak, aby jemný zvuk cimbalu vynikol – menší orchester, sláčiky po celý čas divisi a pod. Potom mi napadlo, že cimbal by mohol v komornom zložení súboru omnoho lepšie vyniknúť. A tiež by to bol nový inštrumentačný „challange“ pre mňa – zvoliť vhodné riešenia pre jednotlivé pasáže.
Pokus o znázornenie štruktúry
1-8t. – intro / hmol s pridaným gis (h mol dórska)
8-30t. – téma 1 (pentatonika) / hmol
31-50t. – téma 2 (pentatonika s charakteristickým rytmom ti-tá) / hmol
51-130t. – téma 3 (csárdás) / emol (cig.molová)
131-160t. – téma 1 / hmol
161-224t. – centrum skladby – téma 4 (Z Východnej dievčatá) / E dur
225-282t. – téma 3 / hmol (cig.molová)
283-310t. – téma 2 / hmol (pentatonika)
311-322t. – outro / hmol s pridaným gis (skladba končí na dominante)
Pár myšlienok:
-téma 1 sa mi ozvala v hlave o polnoci pri sledovaní Netflixu, musela som ju rýchlo zaznamenať
-téma 3 vznikla po polhodinovej improvizácii za klavírom
-téma 4 je takou malou poctou môjmu detskému ja – keď som bola na prvom stupni ZŠ, navštevovala som školský folklórny súbor, a práve pieseň Z Východnej dievčatá som mala najradšej, tancovala a spievala som ju s najväčším oduševnením ; do tejto skladby mi zapadla vďaka rytmickému prepojeniu s témou 2 a 3
-vyššie uvedená štruktúra môže na prvý pohľad evokovať pokus o absolútnu symetriu, ktorú som ale zámerne porušila, zrejme kvôli môjmu mottu (ale i kvôli zachovaniu naplánovaných kontrastov): V nedokonalosti je dokonalosť.
-skladba končí na dominante ako vyjadrenie nádeje, že naša ľudová kultúra nezanikne, ale naopak, bude pokračovať do budúcna
Pár asociácií:
-moja vizuálna predstava je prechádzanie sa na lúkach kdesi na strednom Slovensku, v okolí cvrlikajú cvrčky, bzučí hmyz, jemný vánok (téma 1)
-človek, možno bača s ovečkami ide lúkou ďalej, vtáčiky mu do kroku spievajú, občas sa cestou potkne (vložené 1⁄4 takty) (téma 2)
-napokon sa ocitneme dolu v dedine, koná sa nejaká slávnosť, ľudia sa radujú, tancujú (téma 3 a 4, medzi nimi vložená téma 1 ako reminiscencia na lúku)
-bača sa vracia naspäť na lúku za svojimi ovečkami (návrat témy 2), na záver možno zaspí (?)
Porovnanie oboch verzií:
Pred prearanžovaním tejto skladby som si stanovila niekoľko pravidiel – zachovať čo najväčšiu farebnosť a zvukomalebnosť, pomer cimbalu k zvyšku, ku každej fráze sa postaviť individuálne, a nie za každú cenu chýbajúce nástroje vtlačiť do klavíra (skrátka stále mať na mysli reálne prevedenie).
V orchestrálnej verzii môžeme vidieť akord d-fis-a-h držaný polovicou sláčikovej sekcie. Vpravo akord drží klavír, no po štyroch taktoch ho musí opäť udrieť, aby sa celý súzvuk pripomenul (keďže klavír nemá možnosť „točiť“ tón ako sláčiky). Krajné tóny ale aspoň držia obrys daného akordu. Bohužiaľ, prichádzame o efekt prejdenia zvuku do sordini (vpravo nahradený aspoň slabšou dynamikou).
Ďalej môžeme vidieť tému 1, v ktorej veľká zmena medzi verziami nie je, keďže pentatonickú melódiu hrá v oboch prípadoch klarinet. Držaný tón H hornami je nahradený husľami a violončelom, vírenie timpanu zas tremolovaným klavírom. Dolu sa nachádza pokračovanie, opäť riešenie v duchu čo najlepšej zvukovosti – melódia v odpovedajúcich si husliach a violončele, pričom efekt tremola znovu vytvára klavír, pizzicato v basoch nahrádza udrenie cimbalu. Hčka zvukovo farebne podávané, za nimi staccato evokujúce prírodu (obrys podporený drevami). Za týmto úsekom nasleduje minikadencia cimbalu.
Celé riešenie témy 2 je viac-menej v duchu čo najúspornejšom, kvôli užším možnostiam farebnej variácie. Pravidlom bolo čo najčastejšie meniť vedúci nástroj, aby táto možno nie až tak zaujímavá téma čo najviac vynikla, a bola pre poslucháča stále pútavá. Pulzové vyradenie z pravidelnosti vďaka 1⁄4 taktu sa už pomaly stáva mojím poznávacím znamením.
Celá čardášová pasáž patrí k asi najlepším, čo som kedy napísala (aspoň podľa mojej mamy), aj som si to písanie a aranžovanie veľmi užívala. Klasický es-tá rytmus do klavíra, kontry do cimbalu, melódie ostro v sláčikoch.
Stred čardášu možno trochu vybočuje do kvázi českej melodiky, aby sa naspäť vrátil k cigánskemu modu. Opäť kontrastné riešenia medzi drevami a sláčikmi. Vždy s ohľadom na čo najlepšie a polohovo a zvukovo najpohodlnejšie možné riešenie.
Tutti úsek môže byť asi problematický v komornom obsadení, najmä mám obavu o čistú intonáciu vo vysokej polohe huslí, no vychádzam z toho, že ako sólista by to mal zvládnuť, navyše je podporený dvoma nižšími oktávami vo flaute a klarinete.
V dokončení čardášovho úseku sa nič extra zvláštne nedeje, rozdiel je iba v počte nástrojov k dispozícii. Princíp podávania si melódie je však rovnaký ako pri orchestrálnej verzii.
Pri návrate témy 1 je rozdiel, že melódiu nezahrá hoboj, ktorý nie je k dispozícii, ale flauta.
V pasáži Z Východnej dievčatá riešim podobné problémy a kompromisné riešenia ako doteraz. Akurát som si mohla dovoliť spraviť menšiu „chuťovku“, a to zaujímavým spôsobom zapojiť cimbal, ktorý by v mohutnom orchestrálnom zvuku bol zbytočný, no v komornom krásne vynikne.
Takéto obmedzenie sa iba na vysokú polohu nástrojov má veľmi anjelskú atmosféru. V komornom riešení som zvolila flažoletovú podporu od violončela, a aj tremolovaný cimbal, ktorý nechávam vorchestrálnej verzii „oddychovať“. Za tým nasleduje „moja tradičná harmonizácia ľudovej piesne pomocou klesajúceho chromatického basu“ – to sa už pomaly stáva menším klišé. Každopádne, je to stále efektívne riešenie. Týchto pár taktov sa zopakuje s miernymi odlišnosťami. Dolu je dokončenie Z Východnej dievčatá, pričom uplatňujem už spomínané princípy.
Ďalej nasleduje čardáš transponovaný do h molu s minimálnymi rozdielmi od čardášu v e mol (týkajú sa najmä polôh a voľby nástrojov).
Návrat témy 2 prináša podobné riešenia ako pri prvom prevedení.
Na konci kombinujem väčšinu motivických fragmentov. Riešenie je veľmi podobné introdukcii (myslím na opakované súzvuky v klavíri, a obrys v slákoch). Akurát teraz je tu prítomný súzvuk d-fis-gis-h. Najviac sa mi páči „zaštebotanie“ flauty vo vysokej polohe, beh v cimbaly zrkadlí behy zo stredu skladby, a celkovo ukončenie na dominante a jej stíšenie do ničoty je emočne veľmi pôsobivé.
Na záver tejto práce musím skonštatovať, že bolo pre mňa veľmi zaujímavé a poučné pokúsiť sa porovnať obe verzie a zosumarizovať svoje vnútorné podvedomé myšlienkové pochody do (dúfam celkom) ucelených a zmysluplných viet.