Úvahy o kráľovnej Viktórii

Úvahy o kráľovnej Viktórii

Ďalšia prednáška na vyučovanie dejepisu počas štúdia na gymnáziu.

–

Viktóriin otec bol princ Edward, vojvoda z Kentu a Strathearnu, štvrtý syn britského kráľa Juraja III. Do roku 1817 existovala jediná legitímna pravnučka Juraja III. – princezná Charlotta z Walesu. Jej otec bol neskorší kráľ Juraj IV. a jej manželom bol princ Leopold Sasko-Coburgsko-Saalfeldský. Jej manželstvo bolo veľmi šťastné, ale šťastie sa skončilo, keď Charlotta zomrela počas pôrodu chlapca, ktorý zomrel onedlho nato. Rodila takmer dva dni, a zomrela v neskutočných bolestiach. Hneď nato vypukla následnícka kríza. Synovia Juraja III. sa ocitli pod tlakom. Napriek tomu, že niektorí z nich už mali nejaké nelegitímne deti, potrebovali splodiť legitímneho dediča. Bolo to ako závod, kto z nich bude prvý, ktorý sa ožení a bude mať dieťa. Takže v roku 1818 si Edward, vojvoda z Kentu zobral za ženu princeznú Victoria Sasko-Koburgsko-Saalfeldskú, ovdovenú nemeckú princeznú s dvomi deťmi z jej prvého manželstva s princom z Leiningenu. Jej brat Leopold bol už spomínaný vdovec po princeznej Charlotte. Jediné dieťa vojvodu a vojvodkyne z Kentu, Viktória, sa narodila o 4.15 ráno 24.mája 1819 v Kensingtonskom paláci v Londýne.

Bola pokrstená ako Alexandrina, na počesť cára Alexandra I., ktorý bol jedným z jej krstných rodičov, a Viktória, po jej mame. Keď sa Viktória narodila, bola piatou v následníckej línii po štyroch starších synov Juraja III.: Juraja, princa regenta (neskoršieho Juraja IV.), Frederika, vojvodu z Yorku, Williama, vojvodu z Clarence (neskoršieho Williama IV.), a Viktóriinho otca Edwarda, vojvodu z Kentu. Princ regent nemal žiadne preživšie deti, vojvoda z Yorku nemal žiadne, a ich manželky boli príliš staré na to, aby mohli mať ešte nejaké deti. Vojvoda z Clarence a vojvoda z Kentu mali svadbu v ten istý deň v roku 1818, ale obidve Clarenceove dcéry zomreli ako bábätká. Viktóriin otec zomrel v januári 1820, keď mala Viktória menej ako jeden rok. O týždeň nato zomrel aj jej dedko Juraj III. a na trón nastúpil jeho najstarší syn, Juraj IV. Vojvoda z Yorku zomrel v roku 1827. Keď Juraj IV. zomrel v roku 1830, kráľom sa stal jeho ďalší brat, William IV., a Victoria sa stala následníčkou trónu.

–

Viktória neskôr opísala svoje detstvo ako „dosť melancholické“. Jej matka bola extrémne ochranárska, a Viktória bola vychovávaná veľmi izolovane od iných detí. Pre túto výchovnú metódu sa vžil pojem Kensingtonský systém, keďže žila v Kensingtonskom paláci. Obsahoval mnoho pravidiel a protokolov, ako napr. prísne dodržiavaný denný režim, alebo že musela mať niekoho, kto jej držal ruku, keď išla po schodoch, aby náhodou nespadla. Bol vytvorený vojvodkyňou a jej (pravdepodobným milencom) sirom Johnom Conroyom. (Mimochodom, existujú povery, že Conroy by mohol byť Viktóriinym otcom, a tým pádom je každý jej potomok, vrátane Alžbety II. nelegitímny). Viktória spala v spoločnej spálni s jej matkou každú noc, študovala so súkromnými učiteľmi podľa pravidelného rozvrhu, hrala sa s jej bábikami, a psom kokeršpanielom Dashom. Veľmi si obľúbila vychovávateľku barónku Lehzenovú, ktorú mala radšej než kohokoľvek vo svojom okolí, dokým sa nevydala, potom sa jej najbližšou osobou stal jej manžel. Viktória podnikla niekoľko ciest po celom Anglicku počas svojho detstva, ale nemala ich rada. Z výletov sa cítila unavená a chorá, a mala málo času na oddych. Keď Viktória ochorela, Conroy sa chcel stať jej sekretárom, a tým pádom ju ovládať. Viktória však odolala, a neskôr, keď už bola kráľovnou, ho vykázala od dvora, no zostal v blízkosti vojvodkyni.

–

Od roku 1836 dúfal vojvodkynin brat, Leopold, ktorý sa stal kráľom Belgičanov v roku 1831, že sa jeho neter Viktória vydá za jeho synovca (teda jej vlastného bratranca), princa Alberta Sasko-Kobursko-Gotajského. Leopold, Viktóriina matka, a Albertov otec boli súrodenci. Leopold zorganizoval stretnutie. Vymyslel, aby vojvodkyňu z Kentu prišli navštíviť jej príbuzní z Koburgu v máji 1836, s úmyslom predstaviť Alberta Viktórii. Podľa Viktóriinho denníka si užívala Albertovu spoločnosť od samého začiatku. Po ich návšteve napísala: „Albert je extrémne krásny, jeho vlasy majú podobnú farbu ako moje, jeho oči sú veľké a modré, a má nádherný nos a veľmi sladké pery s krásnymi zubami, ale najúžasnejší je šarm jeho vystupovania.“

Viktória napísala jej strýkovi Leopoldovi, ktorého považovala za jej „najlepšieho a najmilšieho poradcu“, aby mu poďakovala „za prísľub veľkého šťastia, ktorý jej dal v osobe drahého Alberta…má všetky kvality, ktoré sú potrebné pre moje šťastie. Je tak citlivý, milý, tak dobrý, a tiež prívetivý. Má bezpochyby ten najpríjemnejší rozkošný exteriér a vzhľad, aký len môže byť videný na svete.“ Avšak, 17-ročná Viktória, napriek záujmu o Alberta, ešte nebola na manželstvo pripravená.

–

20.júna 1837 zomrel William IV. ako 71-ročný, a Viktória sa stala kráľovnou Spojeného kráľovstva. Do denníku si napísala: „Bola som zobudená Mammou o 6. ráno. Povedala mi, že prišiel canterburský arcibiskup a lord Conyngham, a želajú si ma navštíviť. Dostala som sa z postele a prešla som do prijímacej miestnosti, oblečená iba v nočnej košeli a sama, aby som sa s nimi mohla stretnúť. Lord Conyngham mi potom oznámil, že môj úbohý strýko, kráľ, už nie je, a že zomrel 12 minút po 2. hodine ráno, a tým pádom som kráľovná.“ Oficiálne dokumenty pripravené na prvý deň jej vlády ju opisujú ako Alexandrinu Viktóriu, ale prvé meno bolo vymazané na jej výslovné prianie, a nikdy viac nebolo nepoužité.

Od roku 1714, Británia a Hanover v Nemecku malo rovnakého panovníka, ale kvôli salickému právu ženy nemohli nastúpiť na trón v Hanovere. Kým Viktória prevzala všetky britské domínie, Hanover prešiel na jej otcovho mladšieho brata, jej nepopulárneho strýka vojvodu z Cumberlandu a Teviotdalu, ktorý sa stal hanoverským kráľom. Bol taktiež jej nástupcom, dokým sa nevydala a nemala dieťa.

–

V čase jej nástupu na trón vláda Británie bola vedená premiérom zo strany Whigovcov, Lordom Melbournom, ktorý si získal silný vplyv na politicky neskúsenú kráľovnú, ktorá sa spoliehala na jeho rady. Viktória v ňom pravdepodobne videla otcovskú rolu. Jej korunovácia prebehla 28. júna 1838 vo Westminster Abbey. Viac ako 400 000 návštevníkov prišlo do Londýna na oslavy. Stala sa prvým panovníkom, ktorý si zvolil za svoju rezidenciu Buckinghamský palác.

–

Napriek tomu, že Viktória bola teraz kráľovnou, ako nevydatá mladá žena bola prinútená spoločenskými pravidlami žiť s jej matkou. No to sa malo čochvíľa zmeniť. Albert a Viktória cítili vzájomnú príťažlivosť a kráľovná ho požiadala o ruku 15.októbra 1839, iba 5 dní po jeho príchode na Windsor. Svadbu mali 10.februára 1840 v kráľovskej kaplnke v paláci sv. Jakuba v Londýne. Strávila svadobnú noc v posteli s bolesťou hlavy, no napriek tomu napísala do denníku:

„Nikdy, NIKDY som nezažila taký večer!!! Môj Najdrahší najdrahší drahý Albert…jeho nadmerná láska a náklonnosť mi dáva pocity nebeskej lásky a šťastia, v ktoré som kedy mohla dúfať! Zovrel ma v náručí a bozkávali sme sa znovu a znovu! Jeho krása, jeho sladkosť a nežnosť –naozaj, ako môžem byť dostatočne vďačná za môjho manžela! Ó, toto bol najšťastnejší deň môjho života!“

–

Albert sa stal jej dôležitým politickým radcom rovnako ako jej spoločníkom, a nahradil Lorda Melbournea ako dominantnú, vplyvnú osobu v prvej polovici jej života. Albert aktívne podporoval priemyselnú revolúciu, stavanie železníc, viedol reformy vo vzdelávaní, kráľovských financiách, oponoval a odmietal otroctvo, mal špeciálnu záľubu v aplikovaní vedy a umenia do priemyslu. Osobne zorganizoval Veľkú výstavu v roku 1851 v Londýne, kde Británia symbolicky triumfovala ako najdôležitejšia veľmoc vtedajšieho sveta.

–

Viktóriine prvé dieťa, dcéra Viktória, prezývaná Vicky, sa narodila 21.novembra 1840. Zaujímavé je, že kráľovná neznášala byť tehotná (cítila sa vraj ako kotná krava), vnímala kŕmenie detí ako nechutné, a myslela si, že novorodenci sú škaredí.

–

Napriek tomu, počas nasledujúcich 17 rokov povila ešte ďalších 8 detí, medzi nimi aj Alberta Edwarda, princa z Walesu, neskoršieho kráľa Eduarda VII.

–

Prebehlo taktiež niekoľko pokusov o atentát na Viktóriu, našťastie však všetky prežila. Väčšina však prebehla s nenabitou zbraňou, a „páchatelia“ boli väčšinou osoby prahnúce po zviditeľnení sa, a tak väčšina z nich skončila za dverami blázinca.

Viktória taktiež zlepšila historicky napäté vzťahy s Francúzskom, pomocou organizovaní stretnutí medzi britskou a francúzskou kráľovskou rodinou.

–

Viktóriina najstaršia dcéra, Vicky, sa vydala za princa Fridricha Wilhelma Pruského v Londýne v roku 1858. Kráľovná a Albert dúfali, že ich dcéra a zať budú mať liberálny vplyv na silne militaristické Prusko. Takmer presne o rok neskôr, princezná Viktória porodila kráľovnine prvé vnúča, Wilhelma, ktorý sa stane neskôr posledným nemeckým cisárom. Narodil sa s hendikepovanou ľavou rukou, kvôli chybe doktorov pri pôrode, keď ju lekárskym nástrojom pomliaždili. Neskôr sa ju snažili „vyliečiť“ prikladaním čerstvého králičieho mäsa, lebo verili, že zvieracia krv rozprúdi krv v nehybnej ruke. Alebo priväzovali zdravú ruku k telu, aby bol nútený používať chromú ruku. Nevideli, že jediné čo malý Wilhelm potreboval, bola láska a pochopenie. A tak z neho vyrástol neurotik s komplexami menejcennosti. Vicky sa obviňovala, a nedávala dostatočnú lásku svojmu synovi. A neskôr, Wilhelm II. nenávidel všetko anglické, kvôli jeho mame, ale zároveň k nej pociťoval akýsi Oidipov komplex. Napriek tomu zbožňoval svoju babičku, ktorá preňho mala vždy pochopenie. Ale vráťme sa späť k Viktórii.

–

V marci 1861 Viktóriina matka zomrela, s Viktóriou po boku. Keď si kráľovná prečítala matkine papiere, zistila, že jej matka ju veľmi milovala, zlomilo jej to srdce, a obvinila Conroy zo zlého vplyvu na jej matku. Aby uľavil svojej žene počas tohto intenzívneho a hlbokého žiaľu, Albert vzal na svoje plecia väčšinu jej povinností, napriek tomu, že bol sám chorý s chronickými žalúdkovými problémami. V auguste, manželia navštívili ich syna, princa z Walesu (Bertieho), ktorý sa zúčastnil armádnych manévrov neďaleko Dublinu, a strávili pár dní dovolenkovaním v Killarney. V novembri, Albert počul klebety, že sa jeho syn vyspal s herečkou v Írsku. Albert vycestoval do Cambridge, kde študoval Bertie, aby ho konfrontoval. Na začiatku decembra, sa Albert cítil veľmi nesvoj. Diagnostikovali mu týfusovú horúčku, a zomrel 14.decembra 1861. Lekári Albertov stav dlho nebrali vážne, a keď konečne začali, bolo už príliš neskoro. Viktória bola zničená. Obviňovala z manželovej smrti obavy o aféru princa z Walesu. Vstúpila do stavu smútku, a začala nosiť čierne šaty do konca svojho života. Stránila sa verejných vystúpení. Jej strýko Leopold jej napísal a radil jej, aby vystúpila pred ľud. Po dlhom otálaní súhlasila, a navštívila záhrady v Kensingtone a previezla sa cez Londýn v otvorenom koči.

–

Počas 60-tych rokov 19. storočia, Viktória sa stále častejšie stretávala so sluhom pochádzajúcim zo Škótska, Johnom Brownom. Existujú povery, že mali romantický vzťah, a že sa dokonca vzali. Je však pravdepodobnejšie, že Viktória hľadala spoločníka a priateľa, ktorý by zaplnil prázdne miesto po Albertovi, ale zároveň zostala svojmu zosnulému manželovi verná. Zaujímavé je, že jedine Johnovi dovolila, aby sa k nej správal hrubo (oslovoval ju ženská), a tolerovala mu časté pitie alkoholu a nepríjemné scény. Po smrti Johna Browna, si na konci svojho života našla nového spoločníka, exotického Inda Abdula Karima, ktorý bol jej munshi, teda učiteľ. Naučila sa niečo po indicky, považovala to za povinnosť, keďže od roku 1876 bola aj indickou cisárovnou. Taktiež si obľúbila tradičné indické jedlá. Abdul bol aj pri jej smrteľnej posteli, a aj keď kráľovská rodina sľúbila umierajúcej panovníčke, že sa o Abdula postará, opak bol pravdou. Ledva vydýchla naposledy, a Abdul si musel zbaliť veci a odísť. Vráťme sa však späť.

–

V roku 1866, sa Viktória zúčastnila otvorenia parlamentu, po prvýkrát od Albertovej smrti. Vedeli ste, že nesúhlasila s volebným právom pre ženy?

V roku 1868 sa stal Benjamin Disraeli premiérom. Viktória ho mala veľmi rada, a chovala k nemu výnimočný rešpekt, a preto bola sklamaná, že Disraeliho po pár mesiacoch vlády vystriedal na stoličke ministerského predsedu jeho liberálny rival, William Ewart Gladstone. Ale už v roku 1874 sa Disraeli vrátil k moci. Pretlačil návrh na odstránenie katolíckych rituálov z anglikánskej liturgie, a Viktória ho v tom plne podporovala. Taktiež presadil zisk titulu pre Viktóriu – a to spomínaný titul indická cisárovná v roku 1876.

Viktória sa snažila abdikovať niekoľkokrát, aby vyvinula tlak na Disraeliho, aby vystúpil proti Rusko počas Rusko-tureckej vojny v rokoch 1878-9. O rok neskôr Disraeli prehral voľby, a Gladstone sa vrátil ako ministerský predseda. Keď Disraeli zomrel nasledujúci rok, Viktória bola oslepená „rýchlo padajúcimi slzami“. Dá sa povedať, že Lord Melbourne a Disraeli boli jej najobľúbenejšími premiérmi. Na opačnú stranu, nie veľmi obľúbených patril lord Palmerston a Gladstone. Ale po čase ich prijala, a zvykla si na ich zjavy.

–

V roku 1887 oslávilo Britské impérium Viktóriine zlaté jubileum. Kráľovná oslávila 50. výročie jej nástupu na trón 20. júna banketom, na ktorý pozvala 50 kráľov a princov.

23. septembra 1896, Viktória prekonala jej starého otca Juraja III. ako najdlhšie vládnuca panovníčka v anglickej, škótskej a britskej histórii. O rok na to už oslavovala Diamantové výročie, teda 60. výročie nástupu na trón.

Trpela však reumatizmom a slabozrakosťou. Počas začiatku januára 1901, sa cítila „slabo a zle“ a zomrela v utorok 22.januára 1901, o pol siedmej večer, vo veku 81 rokov. Jej syn a následník, teraz už kráľ Eduard VII., a jej najstarší vnuk, hendikepovaný nemecký cisár Wilhelm II., boli pri jej smrteľnej posteli. V roku 1897, Viktória napísala pokyny k jej pohrebu. Chcela byť oblečená v bielych svadobných šatoch (bielu vlastne spopularizovala práve ona) a závojom, a chcela mať vedľa seba v truhle Albertov talár, plastický odliatok jeho ruky, prameň vlasov Johna Browna, jeho fotku a kyticu kvetov. Jej pohreb sa uskutočnil 2.februára v kaplnke sv. Juraja vo Windsorskom hrade, a po dvoch dňoch bola pochovaná veľa princa manžela Alberta vo Frogmorskom mauzóleu vo veľkom parku vo Windsore.

S vládou trvajúcou 63 rokov, sedem mesiacov a 2 dni, bola Viktória najdlhšie vládnucim britským monarchom a najdlhšie vládnucou kráľovnou v svetovej histórii dokým ju neprekonala jej prapravnučka Alžbeta II. v roku 2015.

–

Taktiež bola poslednou panovníčkou Británie z hanoverskej dynastie. Jej syn a následník Edward VII. patril už do dynastie jej manžela – Sasko-Kobursko-Gotajskej.

Jej vnuk Juraj V., zmenil meno dynastie na Windorskú v roku 1917, pretože Sasko-Kobursko-Gotajská bola a znela nemecky, a pretože bola Veľká vojna (alebo 1.sv. vojna), boli v Británii protinemecké názory.

Vedeli ste, že…?

Viktória napísala priemerne 2 500 slov za deň počas jej života v dospelosti.

Od júla 1832 až po jej smrť, si písala detailný denník, ktorý má dokopy 122 zväzkov.

Viktória bola vysoká iba 1 meter 50 centimetrov – napriek tomu uspela vo vybudovaní svojho veľkého dojmu.

Zažila veľkú vlnu nepopularity počas jej prvých rokov vdovstva, ale počas 80. a 90. rokov 19. storočia bola veľmi populárna, a bola vnímaná ako matriarchárna postava.

Od jej vlády, až po súčasnosť, britský panovník má iba 3 práva: práva byť vypočutý, právo podporiť a právo varovať.

–

Viktóriino poprepájanie s európskymi kráľovskými dynastiami jej vyslúžilo prezývku „babička Európy“. Viktória a Albert mali dokopy 42 vnúčat, z toho 34 sa dožilo dospelosti. Medzi ich priamymi potomkami nájdeme Alžbetu II., princa Filipa, vojvodu z Edinburghu, nórskeho kráľa Haralda V., švédskeho kráľa Karola XVI. Gustáva, dánsku kráľovnú Margarétu II., a španielskeho kráľa Filipa VI.

–

Viktóriin najmladší syn, Leopold, bol postihnutý hemofíliou B, teda poruchou zrážania krvi, a dve jej dcéry, Alice a Beatrice, boli prenášačkami. Kráľovskí hemofilici, potomkovia Viktórie, boli ruský cárevič Alexej Nikolajevič (budem hovoriť o ňom bližšie v ďalšej prezentácii), ďalej princ astúrsky Alfonso a španielsky infant Gonzalo. Prítomnosť choroby u Viktóriiných potomkoch, ale nie u jej predkov, viedla k modernej špekulácii, že jej pravým otcom nebol vojvoda z Kentu, ale nejaký hemofilik. Avšak je pravdepodobnejšie, že mutácia sa objavila spontánne, pretože Viktóriin otec mal viac ako 50 rokov, keď sa narodila, a hemofília vzniká častejšie u detí starších otcov.

–

Po celom svete bolo po Viktórii pomenovaných mnoho miest a pamiatok, najmä v Commonwealthe. Napríklad najväčšie jazero v Afrike, Viktóriine vodopády, hlavné mestá Britskej Kolumbie (Victoria) a Saskatchewanu (Regina), a 2 austrálske štáty (Victoria a Queensland).

Viktóriin kríž bol predstavený v roku 1856 ako ocenenie odvahy počas Krymskej vojny, a zostáva najvyšším britským, kanadským, austrálskym a novozélandským ocenením odvahy.

–

Ďalšie zaujímavosti aj z viktoriánskej éry:

–

Prebiehala hádka medzi Viktóriou a jej strýkom hanoverským kráľom (a neskôr jeho synom) o diamantové klenoty. Viktória aféru nazvala Diamantovou otázkou, a v roku 1857 bola napokon prinútená vrátiť šperky hanoverskej ambasáde v Londýne.

Počas viktoriánskej éry sa veľmi rozšírila prostitúcia. Najväčšmi publikované však boli vraždy prostitútok Jacka Rozparovača. Jedným z podozrivých bol dokonca Viktóriin vnuk, Albert (najstarší syn Bertieho), no špekulácie boli definitívne vyvrátené, pretože v čase vrážd sa nachádzal Albert mimo Londýna, konkrétne v Škótsku.

–

Viktória a Albert si často dávali navzájom darčeky. Albert jej napríklad dal diamantovú korunu v dnešnej hodnote milión libier, a Viktória jemu obraz, na ktorom pózovala na vtedajšie zvyklosti provokatívne – konkrétne mala rozpustené vlasy.

Počas viktoriánskej doby vzniklo niekoľko pseudovied, najznámejšou je asi frenológia, ktorá skúma tvar lebky, a na základe toho vyhodnocuje osobnosť.

Ľudia používali mnoho drog, nepoznali ich negatívne účinky. Viktória taktiež užívala kokaín, ópium, aj marihuanu (nenávidela však dym, takže pila tinktúru alebo čaj z marihuanových semienok).  Pri jej posledných pôrodoch použili lekári chloroform, takže Viktória prežívala konečne bezbolestné pôrody, a svojho lekára za tento skvelý nápad povýšila do šľachtického stavu.

–

Ženy vo viktoriánskej ére používali korzety, niekedy si ich však príliš utiahli, a tak si deformovali orgány, alebo sa udusili. Používali ich dokonca aj popri tehotenstve, aj keď boli voľnejšie, mohli plod nenávratne poškodiť.

Viktória a Albert chovali množstvo psov, najznámejšími sú Viktóriin Dash a Islay, Albertov Eos, Hector a Waldmann.

–

Kráľovná milovala maľovať vyobrazenia svojich detí. Vedela sa tejto zábavke venovať niekoľko hodín denne.

O domácnosť sa staral predovšetkým princ manžel. Zlepšil podmienky palácovým zamestnancom, zaviedol im splachovaciu toaletu (!), a prísne dozeral na všetkých ľudí, ktorí sa dostali do styku s jeho deťmi.

–

V kráľovskej rodine existovalo niekoľko interných prezývok. Viktória bola prezývaná Drina jej matkou a barónkou Lehzenovou. Kráľovná svojho milovaného prvého premiéra Lorda Melbournea, oslovovala jednoducho Lord M. Verejnosť ju na základe ich blízkeho vzťahu volala Pani Melbourneová. Taktiež kráľovský pár nazývala Joseph a Eliza, pretože to boli populárne sluhovské mená, a Viktória a Albert sa často prezentovali buržoázne. Kráľovské deti mali nasledovné prezývky: princezná Viktória bola mačiatko, princ waleský bol Bertie, princ Alfréd Affie, princezná Alice Fatima, a princezná Helena Lenchen.

Viktória mala enormný apetít. Rada jedla a pila. Jej najobľúbenejším alkoholom bola whisky. Pracujúca vrstva milovala pivo a gin, a vyššia trieda víno, šampanské a brandy.

Albert si so sebou z Nemecka priniesol vianočnú tradíciu, a to vlastnoručné nasekanie vianočného stromčeku, a jeho zdobenie. Vyšlo niekoľko pohľadníc, na ktorých je kráľovský pár zobrazený ako meštianska rodina s deťmi, darčekmi a stromčekom. Nemecká tradícia sa vďaka Albertovi stala populárnou po celom svete.

–

Viktória a Albert milovali dlhé prechádzky, maľovanie, operu a divadlo. Obaja boli veľmi muzikálni, a často spolu hrali na klavíri alebo spievali. Obaja milovali Felixa Mendelssohna-Bartholdyho.

Milovali návštevy Škótska a najmä prechádzky v škótskej vysočine. Dokonca si kúpili Balmoral palác, ktorý si sami zariadili v meštianskom štýle. Stal sa spolu s palácom na ostrove Wight ich najobľúbenejším sídlom.

Albert podporoval dcéru lorda Byrona, Adu Lovelace, ktorá spolu s Charlesom Babbageom zostrojila prvého predchodcu dnešných počítačov – Difference Engine.

–

Vznikol tunel pod riekou Thames, ktorý skonštruoval inžinier Brunel. Myšlienka to bola pekná, no onedlho po svojom otvorení musel byť uzavretý. Projekt bol finančnou pohromou, napriek vysokému počtu návštevníkov. A taktiež si v ňom našli domov rôzne indivíduá a bezdomovci.

Vďaka impériu sa do Británie dostalo niekoľko černochov. Napriek očividnému racizmu sa niektorým podarilo presadiť. Ida Aldridge sa stal známym hercom v Shakespearových hrách, a Sarah Forbes Bonetta bola venovaná ako dar od afrického kráľa Geza pre Viktóriu. Kráľovná si ju veľmi obľúbila, a vyrastala istý čas spolu s kráľovskými deťmi. Neskôr od dvora odišla kvôli zdravotným ťažkostiam, a čas života prežila v Afrike, no neskôr sa vrátila do Anglicka. S kráľovnou si písala do konca života, rovnako aj s princeznou Alice, s ktorou boli veľmi dobrými kamarátkami. Zomrela ako 37ročná na tuberkulózu.

–

Princ Albert reformoval aj armádu. Navrhol niekoľko praktických zlepšení v oblečení a administratíve.

Zaujímavou kapitolou života v Buckinghamskom paláci sa stal Boy Jones, vlastným menom Edward Jones. Niekoľkokrát sa mu podarilo dostať sa do paláca, cez komín alebo pootvorené okno. Ukradol jeden meč a dokonca Viktóriine spodné prádlo. Bol prichytený ako sedel na tróne alebo na sedačke, kde ho našla barónka Lehzenová. Táto aféra zalarmovala princa Alberta, aby zlepšil bezpečnosť. Boy Jones bol poslaný na tri mesiace do polepšovne, no keď bol voľný, znovu sa dostal do paláca, kde jedol kradnuté jedlo zo stola v kráľovských komnatách. Teraz bol deportovaný na nútené práce do Austrálie na šesť rokov. Neskôr sa stal alkoholikom a zlodejom, a dožil svoj život v Perthe.

–

A kto žil v Británii počas Viktóriinej vlády?

Charles Dickens, autor Vianočnej koledy

Oscar Wilde, autor Portrétu Doriana Graya

Sir Arthur Conan Doyle, autor Sherlocka Holmesa

Charlotte Bronte, autorka Jane Eyrovej

Robert Louis Stevenson, autor Podivného prípadu doktora Jekylla a pána Hydea

Bram Stoker, autor Draculu

Rudyard Kipling, autor Knihy džunglí

Lewis Carroll, autor Alici v krajine zázrakov

Sir Edward Elgar, hudobný skladateľ variácií na tému Enigmy, violončelového a husľového koncertu, dvoch symfónií, a Slávnostných vojenských pochodov

Alexander Graham Bell, vynálezca telefónu

Charles Darwin, biológ, známy svojou evolučnou teóriou (kniha O pôvode druhov)

(Benjamin Disraeli, premiér a autor

William Gladstone, štvornásobný premiér)

Florence Nightingale, zdravotná sestra počas Krymskej vojny a zakladateľka moderného ošetrovania

Elizabeth Garrett Anderson, prvá (ženská) doktorka

Karl Marx a Friendrich Engels (pôsobili v Londýne), revoluční socialisti, resp. komunisti

Jack Rozparovač, známy sériový vrah, ktorý vraždil prostitútky v chudobnej londýnskej štvrti Whitechapel

Frederick Abberline, hlavný inšpektor Scotland Yardu počas Rozparovačových vrážd

A mnoho ďalších…

–

Dúfam, že so mnou súhlasíte, že kráľovná Viktória bola a stále je jednou z najväčších osobností v britskej a svetovej histórii. Obnovila verejný imidž kráľovskej rodiny, ktorý bol trochu pošramotený počas vlády šialeného Juraja III., škandálneho Juraja IV., a Williama IV., ktorý sa nezaujímal o politiku. Británia tiež počas viktoriánskej éry nezažila revolúcie ako iné štáty Európy. Veľká Británia sa stala najväčšou svetovou mocnosťou, bola najrýchlejšie sa rozvíjajúcou krajinou sveta, predstavila mnoho vynálezov.  Viktória mala niekoľko detí, takže stabilizovala dynastiu, ktorá mala problémy pred jej narodením. Prepojila svoju krv a dynastiu s ostatnými kráľovskými dynastiami po celej Európe. Môžem povedať iba toľko, že je smutné, že neskôr jej vnuk nemecký cisár Wilhelm II. s jeho neobratnou zahraničnou politikou, neskromnosťou, a militarizmom rozpútal 1. sv. vojnu s jeho vlastnými bratrancami ruským cárom Mikulášom II. a britským kráľom Jurajom V. Každopádne Viktória je jednou z najpopulárnejších panovníkov vôbec.