Srdečne vás vítam pri mojom denníkovom zázname čínskeho turné. V prvom rade sa chcem zo srdca poďakovať pánovi dirigentovi RG, pánovi organizátorovi LB a mojej najmilšej kolegynke AH za túto nádhernú ponuku vycestovať na druhú stranu planéty a získať cenné skúsenosti.
Nasledujúce písomné záznamy boli poctivo a pravidelne zapisované, poväčšine v posteli pred spaním, pri cestovaní v dopravnom prostriedku či v čase medzi akustickými skúškami a samotnými koncertmi. Znenie ponechávam pôvodné, občas ovplyvnené únavou. Kurzívou označím doplnenia a editácie. Použité fotografie sú moje vlastné, nakoľko na oficiálne spoločné v čase písania blogu stále čakám. Chcela som pôvodne zahrnúť aj zopár viet o mestách, kde sme boli, avšak už takto je to neuveriteľné množstvo textu, preto vyzývam každého, koho to zaujíma, na vlastné pátranie po internete.
Pozn.: Pred textom k danému dňu sú uvedené najprv fotky.
1 mesiac, 21 miest, 23 koncertov
26 560 km, 35h lietadlom
6053 km, 35h vlakom
1550 km, 23h autobusom
Tak teda, po tomto nutnom úvode, vám želám príjemné čítanie!
18.12. Viedeň – Dubai
Emirates sú fakt topka. Sedadla sú asi pohodlnejšie aj priestrannejšie ako inde, stále to má však od komfortu ďaleko. Na spanie určite. Dostaneme deku a slúchadla. Deku som v prvom lete nevyužila, v druhom už áno ako vankúš a hlavne výplň okolo krku. Výber zábavy bol tiež skvelý, veľa aktuálnych filmov, ja som však zvolila dokumenty o muzikáli Hamilton a o Oskarovi Petersonovi. Potom som ešte chvíľu počúvala z ich výberu rusku cigánsku hudbu, a potešil aj široký vyber z klasickej hudby, ako napr. kompletné Čajkovského a Mahlerové symfónie – trošku som sa započúvala, ale potom som musela prestať, lebo aj napriek nekvalitným slúchadlám a nedobrým dirigentom tej konkretnej nahrávky sa mi tisli slzy do oči. Možno aj zo samotného faktu, že to vôbec mali vo výbere.
Jedlo bolo tiež prekvapivo skvele. Masové guličky so zemiakmi, chlebík s maslom a tvrdým syrom, puding so slaným karamelom. Podávali aj víno, to som nechcela, lebo som si myslela, že treba platiť zaň – žugi študentka. Po prestupe som sa snažila spať, a tak som zmeškala ranný sendvič, pivo som si neskôr vypýtala – mali Heineken, ako doma. Raňajky boli super, praženica, croissant s maslom a džemom, ovocie a jogurt s kokosom. A arabská káva, ako inak. Letušky tiež veľmi pekné.
19.12. Dubai – Beijing
Kultúrny šok ticha a kľudu na letisku. Veľa byrokracie. Odtlačky prstov. Kamery na každej strane – vytvárajú umelecké dielo. Kyvadlový vlak premáva po letisku ku kufrom. Hotel pri letisku je asi 20min autobusom. Na hoteli všemožne wifi nefungovala. Záchod a sprcha v chodbe im príde ako dobrý nápad. Wc papier došiel a náhradný nikde, ešteže mali ťahacie vreckovky. Melatonin nebol potrebný, zaspala som o ôsmej lokálneho času a spala do piatej – ako sme mali povolené. Budili nás formou zvonenia z recepcie. O šiestej odchod z hotela.
20.12. Beijing – Mudanjiang
Na raňajky bolo v sáčku vajce, mandarínky, mlieko v obale a croissant takmer bez náplne. Zatiaľ sa mi nepodarilo sedieť v lietadle pri okne, iba v strede.
Pri pristávaní sme museli mať povinne zavreté okná, kvôli militantnemu objektu/cvičeniu.
Mudanjiang vyzerá veľmi komunisticky, cez deň tak šedo, ošumelo. V noci je zaujímavo vysvietený.
Rýchlo sme zabehli na obed, kde B bol veľmi vtipný pri objednávaní. Doteraz nevieme, čo mal jesť kto. Doniesli veľkú nádobu – kastrol s niečím čo vyzeralo ako guláš, ale bolo to extrémne štipľavé s rôznymi divnými predmetmi plávajúcimi. Človeka až striaslo. Ja som mala dumplingy s mäsom, alebo aspoň také niečo to malo byť. Mali sme aj otáčací zdieľajúci stôl. Vonku sa nebezpečne šmýka.
Hrali sme v celkom veľkej sále miestneho divadla. Podľa plagátov som zistila, že podobne turné tu majú naplánované ďalšie orchestre. Klavír bol otrasný, žiaden zvuk sa nepodobal tomu čomu mal, veľmi umelé. Dozvuk od predčasného stlačenia klávesy až po východ z reproduktoru bol neovládateľný. Po skúške som dostala riadnu depku, že som tam vlastne zbytočne a len im to kazím. Našťastie na koncerte to dopadlo lepšie, aj keď teda hlasitosť spolu s ľavým pedálom som znížila na minimum. Ľudia tlieskali, aj napriek niektorým diskutovatelnym pasážam. Celkový výkon bol však neporovnateľný so skúškou. Našťastie.
Vonku je taká zima (-30 stupňov), že mi doslova zamŕzajú sople. Je to čudné akoby šteklenie v nose, a pri príchode do tepla to jemne bolí. A cítiť to okamžite akonáhle som vonku.
Keď sme leteli a prichádzali na hotel, tak som chytala mikrospánok. Teraz na večer ožívam. Ale aj tak pôjdem spať, lebo ráno zas skoro vstávame.
21.12. Mudanjiang – Shenyang
Raňajky boli v podstate nejediteľné. Jediné mäso, čo sa dalo zjesť, sa samozrejme ako prvé minulo. A ryža sa s paličkami jesť nedá. Kto tvrdí opak, tak je z inej planéty. (Za mesiac som však našla spôsob, a jesť s paličkami som sa naučila.)
Po ceste na vlak sme skoro havarovali v autobuse. Vodič je aktuálne vonku a niečo rieši. Mali sme fiktívnu nehodu. Prišli policajti. Vraj sme sa buchli s niekým. Ja som však nijaký škrabanec nevidela, a nikto ani buchnutie necítil. Iba prudké brzdenie. Nechali nás kompletne vystúpiť aj s kuframi, napokon nás nahnali naspäť a mohli sme pokračovať na stanicu. Takmer sme nestihli vlak. Museli sme rýchlo absolvovať kontrolu, aj to nám jednu odpustili. Zas sedím vedľa číňanky. Pozeráme von na Sibír.
V strede cesty príde prekvapenie. Konečne som zaspávala, keď tu zrazu prišla dežurnaja a postavila celý vlak do pozoru. Všetci cestujúci museli vstať, aby mohli sprievodcovia otočiť celé sedačky do smeru jazdy.
Bývame oficiálne v bordeli. Som prvá, ktorá to zistila. Na recepcii boli vypísané sumy za izby. Posledná kolónka: hodinová izba bez sumy. Hotel sa tvári na prvý pohľad luxusne, je hneď vedľa divadelnej sály. Avšak izby sú hnusné, podlaha, stolička, klíma, kúpeľňa. S tým, že celá kúpeľňa je vidieť do izby (toto sa zopakuje vo väčšine hotelov, proste v sprche je okno do izby). Nádherná architektúra. A podpora mojej bordel teórie. Možno aj divadlo bolo predtým striptízový klub – dávalo by to zmysel. A potom z toho spravili slušné divadlo.
Pri odchode na obed sme išli cez typický trh s pečenými prasacimi hlavami (dosť nechutné). Obedy sú obrovské porcie. Opäť s točiacim sa sharovacím stolom, a ja opäť na istotu s dumplingami (uvidíme, kedy ma to omrzí).
Klavír bol rozhodne lepší, a takisto môj výkon.
22.12. Shenyang – Yingkou
Dnes sme mohli spať dlhšie, čo som z bližších dôvodov nevyužila.
Raňajky akože kontinentálne, ale teda fakt zlé. Bol príbor konečne, ale zbytočný, keďže všetko by som prvýkrát vedela zjesť aj iba s paličkami.
Presúvame sa autobusom asi 200km. Čínska päťprúdovka v plnom prúde. Majú dosť veľkých a drahých aút (mnohé elektromobily, a neskutočné množstvo Tesly). Majú tu elektronickú cestarinu.
Trikrát som zomrela. Na prechode. Ale žijem vďaka mojej drahej spolubývajúcej. Checkpoint je v reštaurácii napravo od hotela.
Dnes som hrala na vesmírnej lodi. Akože ten synťák bol fakt taký svetielkujúci s milión gombíkmi. Číňania mi ho ani len nezapojili, musela som sama s našimi organizátormi. Programovala som ho hodinu a stálo ma to niekoľko šedivých vlasov. To je asi najťažšie, zvykať si na každom koncerte na iný klavír. (vytváralo to problémy, lebo som väčšinou celú skúšku využila iba na zapájanie keyboardu a komba, čiže som si nemohla vyskúšať dynamiku s plným orchestrom; nehovoriac o rozdielnosti dynamiky harfy a glockenspielu/zvonkohry, takže to bolo vždy o mojom najlepšom odhade – občas som to prepískla, za čo sa ospravedlňujem; každý deň iný nástroj, občas som aj naprogramovať rýchle tlačidlá musela, či točiť kolieskom od napr. 10-250 pri prepínaní nástrojov, či si pamätať čínske nápisy, či reagovať na to, že sa po dlhej nečinnosti klavír vypol, a všetky moje nastavenia som na začiatku koncertu mosela znovu nastaviť)
Číňania majú strach z čísla 4. A teda nenájdete ani 4. poschodie, ani akúkoľvek izbu obsahujúcu toto číslo. Za to však milujú číslo 8, a preto heslo na wifi (ktoré mi aj tak nefungovali) bolo častokráť osem osmičiek.
Na cestách sa všetky autá, ktoré prejdú checkpointom fotia. Hlavne v noci ten blesk musí rušiť vodičov.
Číňania neprijmú sprepitné za žiadnych okolností. Vydajú naspäť všetko do posledného juanu.
23.12. Yingkou – Dalian Port Arthur
Raňajky veľkolepá miestnosť, ale výber nie veľmi dobrý, aj keď lepší ako včera. Našťastie úplne vzadu som objavila klasické párky, ich dumplings (ktoré jem, lebo je to tu jediná istota) a dokonca kebab s pálivým kečupom. A konečne mali príbory. Sedeli sme v peknom výklenku (s nie príliš pekným výhľadom na parkovisko).
Po rovinách posledných dní konečne jemná pahorkatina – On The Hills of Manchuria? Prečo všetky autobusy v meste kúria extrémne, a mimo mesta mrzneme? Stále teplotné šoky.
Hotel Sun Moon Lake (krásny názov) so znásilňovacím záchodom (už nie tak krásnym).
Chceli sme ísť po obede pozrieť more, ale všetko je hektické a málo času na seba. Pobrali sme sa s G a prišli sme pod diaľnicu a medzi továrne. Za nimi more. Ale nepodarilo sa. Sklamaná a spotená som sa vrátila na hotel. Cestou sme videli mačky vo výklade a obchod Adult shop vedľa masáži.
Sem-tam je tu napísané niečo po rusky. Magazín obchod – večierka. Tam nás predavač počul ako rozprávame, a spýtal sa, či má hovoriť po rusky. My, že áno. Ale znelo to, akoby stále pokračoval po čínsky.
Koncertovali sme už naozaj v krásnej hale, neďaleko mora, takže po tme sme sa tam aspoň pred koncertom dostali. V Daliane bol prvýkrát ozajstný pocit veľkomesta.
Po koncerte nás zastavili dve číňanky a chceli sa s nami odfotiť. Konečne fanúšičky.
Potom sme nakúpili vifonku s pivom a išli sme za kamošmi na izbu. Lenže sme náhodou vystúpili na našom poschodí bez šance sa dostať o jedno vyššie (kvôli čipom na kartách k izbám). Tak sme išli skúsiť schody. Nápis Exit a police. Dvere sa za mnou zabuchli, a už sme nemohli vyjsť. Ani na našom, ani na inom poschodí. Stres panika. Ale napokon nám hore otvoril kamoš, lebo zvonka to kartou našťastie išlo.
Cítim si hrdlo, čo nie je dobre. Stále viac a viac.
24.12 Dalian – Dezhou
Ráno vstávať o 3:45, lebo o 4.30 odchod z hotela. Išli sme spať pred jednou. Strašné niečo. Normálne ma po zobudení klepala zima. Dnes máme mať ešte koncert. To nedopadne dobre. Budú mikrospánky. Mohli sme pokojne spať o hodinu dlhšie, lebo sme boli skoro vybavení na menšom letisku. Idem spať.
Po prílete ideme ešte hodinu a pól autobusom. Extrémne kúri. Ale že extrémne. To sa nedá vydržať. Bolia ma kolená.
Ledva sa udržím na nohách, kým nám dajú kľúč. Na izbe som si ľahla na dve hodiny a vystrierala kĺby.
Išli sme hľadať jedlo. Napravo od hotela bola rybia reštaurácia. Takže nie. Išli sme naľavo. Milión reštaurácií, ani jedna funkčná. Keď už sa jedna tvárila schopne, a pól hodinu sme si konečne vybrali jedlo, tak nám tam prevádzkar/majiteľ, že sú zavretí. Akože vidia, že si pozeráme ponuku, a to nám nevedeli povedať hneď? Hrôza. Takže dvojhodinové vyberanie dopadlo na vifonkach. A ešte vitamín c z lekárne, kde sa nám blbá predavačka začala vysmievať, že nerozumieme, že musíme platiť s menšou bankovkou, lebo nám nevie vydať. Všetci sú v tomto mestečku vyjavení z nás, nikdy nevideli Európanov. Feeling je akoby sme boli na periférii, v skutočnosti sme takmer v centre. Hotel je fakt otrasný, na koberci akoby bol kokaín rozsypaný, všetko je tu ušpinené, akoby to tu nikto nikdy neupratoval. Sprcha nemá nastavovanie teploty, ale zato má reproduktor na hudbu. Fakt potrebné. Koncert som dnes vynechala. Celý deň spím na etapy. Hrdlo už trošku ustúpilo, začal upchatý nos, aj kĺby o niečo lepšie. Zajtra je voľný deň, tak sa dúfam doliečim.
PS. Vianočný feeling jak prasa.
Že vraj sa teda v lobby hotela hrali vianočné koledy. A ja som to prespala na izbe 🙁
25.12. Dezhou
Dnes som spala do dvanástej, a teda vynechala raňajky. Nájdenie jednej reštaurácie v tomto meste nám zabralo takmer dve hodiny. Trošku sme videli v miniparku akože tradičnú architektúru, a pošmýkali sme sa (nechcene) na ľade. Zablúdili sme k nádvoriu buď väzenia alebo psychiatrickej liečebne. A potom sme našli reštauráciu, kde bolo v ponuke jedno jedlo. Ale teda fakt dobré. A predavač/kuchár bol jediný v tomto meste, ktorý sa snažil komunikovať. Toto mesto by mali zakázať.
Už som sa naštvala, že neviem komunikovať so svetom. S mojím internetom to bolo tak, že mi chodili správy, aj som ich vedela otvoriť a čítať, ale moja odpoveď sa napriek VPN nevedela odoslať. Tak som s malou dušičkou skúsila poslednú možnosť. Cez Safari prehliadač som si zapla čínsku verziu vyhľadávača Bing a zadala chinese e-sim, a podarilo sa mi kúpiť za 15$ 15GB na pol roka. Takže som konečne mohla komunikovať so svetom. Ale teda najmä s mamou.
26.12. Dezhou – Taicang
Raňajky nestáli za reč. Maximálne podotknem toľko, že neboli schopní v normálnom čase dokladať najmä pitie, a keď už džús konečne doniesli, využili asi tak tretinu nádoby. Samozrejme, že sme tam potom všetci rýchlo prišli ako včely na med.
Stihli sme sa v tomto „meste“ ešte rýchlo naobedovať. Nevšimol si zaškrtnuté prílohy, takže som dostala iba samotné mäso na paličke, niečo ako souvlaki. A šalát, ktorý si objednala G, bol tak skvelo dochutený, že som jej polovičku zjedla. Ak by sme mali viac času, dojem zbytky.
Ideme konečne pohodlným vlakom. Na kontrole na stanici sa im nezdal môj dezodorant, takže som musela vybaľovať kufor.
Na prvej zastávke týpek so samopalom. Počúvala som päť hodín hudbu, pretože nejaký Číňan sa s niekym hádal cez telefón, a znelo to úplne ako turečtina. Už sa cítim oveľa lepšie.
Prišli sme na hotel. Konečne wow. Konečne Vianoce. Dokonca s klavírom. Dosť zlým, lebo nenaladený a s vpadnutými klávesami. Ale zahrala som si kúsok Na kráľovej holí, La la land a Happy together. Vraj som dostatočne natočená aj s fotkami (dúfam, že čoskoro budú). Bola to zábava. Bola som úplne triezva, ale z toľkej eufórie som sa cítila ako Alenka v ríši divov – až tak, že som si zabudla batoh pri klavíri. Pri hľadaní nejakej reštaurácie sme stretli našu sprievodkyňu Olíviu a išli sme do zatiaľ bezkonkurenčnej reštaurácie. Mala som to najlepšie bravčové mäso v živote (toto jedlo som si potom dala vždy, keď ho mali v ponuke – čo bolo vždy, keď sme boli v lepšej reštaurácii, nie v bistre na ulici). A tie porcie. Luxusná reštaurácia, neďaleko Šanghaja, a aj keď ceny boli vyššie ako doteraz, tak stále lacnejšie ako čokoľvek v Bratislave v pomere ceny, množstva a kvality. Trošku som pokecala s Olíviou. Páčilo sa jej, ako som zahrala v lobby na klavíri, že jej to spravilo deň. Zistila som, že čínsky znak akoby ruské L znamená Entry, znak jej mena vyzerá ako dva malé televízory a v preklade Happy Ocean, a že býva v oblasti Činy neďaleko Mongolska (Vnútorné Mongolsko, mesto Hohhot :D). A naučila som ju povedať na zdravie.
A všade tu majú roboty. Jedna vtipná robotka bola pri reštaurácii, ale nefunkčná. Ďalšieho robota som videla pri recepcii. (tento druh robotov si dokáže sám privolať výťah, zabrať polovičku výťahu – veľmi praktické, ak sa potrebuje rýchlo ubytovať 60 ľudí a k dispozícii sú iba dva výťahy – veľakrát to bolo o tom, že kto sa skôr ubytuje, ten stíha ísť na obed; sám robot si zvolí poschodie, kam chce ísť, a pochopí, ak ja skôr vystúpim, že to nie je jeho cieľová destinácia) Konečne to začína byť zaujímavé.
27.12. Taicang
Extrémne zlá hudba na raňajkách. To bolo na nevydržanie! Zahrala som si ešte Žurina a Bohemian Rhapsody.
Dali sme si krásnu prechádzku s T do parku Nanyuan s tradičnými budovami, čínskymi altánkami a krásnymi fotogenickými zábermi. Bolo počuť množstvo vtákov a zopár čínskych mačiek. Čínska oáza pokoja. Suveníry však nikde. Pán nám maximálne mohol dať leták s fotkami parku.
Konečne dokážem prechádzať cez cestu, tak ako som na to zvyknutá. Aj keď aj tu sa pritrafí človek na skútri v časti chodníka pre chodcov či auto z prechodu. Dá sa tu celkovo lepšie orientovať.
Boli sme prvýkrát jesť v európskej reštaurácii. Dala som si špagety. Určite to však nepatrí k highlightom jedla v Číne. Majiteľka s celou rodinou si kúpila lístky na náš koncert.
Nájsť lekáreň je umenie. Ale nakoniec sme našli. Narozdiel od suvenírov, ktoré záhadne nikde nie sú (takže môj plán mať magnetku zo všetkých miest zlyhal).
Robot si dokázal sám privolať výťah a ísť na iné poschodie. A to všetko pri zvuku Pachelbelovho Canonu.
Koncert dopadol super. Ibaže ľudí bolo najmenej. A konečne ma bolo počuť!
V hoteli našli mňaukajúcu mačku, ktorú vraj zajtra pustia.
Počuli sme z lobby akoby karaoke. Išli sme s G za zvukom. A prišli sme k nejakej súkromnej luxusnej párty, kde boli opití Číňania, s ktorými sme sa museli zviesť naspäť na recepciu. Potom sme išli kúpiť basu piva, s ktorou neviem čo urobíme, keďže zajtra odchádzame.
28.12. Taicang – Nantong
Mali sme odchádzať o jedenástej, už sme pripravení, keď nám zrazu oznámili, že autobus bude dve hodiny meškať kvôli nejakej nehode, že zostal v zápche.
Toto mesto je shity city. Jedlo bolo fakt hnusne. Kuracie kosti opražené a vriace. Ponáhľali sme sa, takže nám bolo zle. Nikdy viac toto mesto. Klavír najhorší. Musel byť ozvučený cez mikrofón. Zo stojana takmer padali noty. Tamburína sa rozpadla. Opäť bola zima. Dostali sme pečivo so syrovo-jahodovou plnkou. Ľudom sa páčilo (nechápem), bolo ich celkom dosť.
G si náhodou pri pokuse mať novú dátovú simku zapla svoje české dáta, znamená to, že musí platiť viac ako 200€?
29.12. Nantong – Xuzhou
Cestou vlakom vidieť zavlažovacie systémy. Asi sme konečne v agrikultúrnej časti Činy.
Toto mesto je úplne o ničom. Ubytovali nás niekde na okraji mesta, vo vnútrobloku jednotnej čínskej panelákovej architektúry. Schopné jedlo nájsť bola opäť nadľudská úloha. Asi tú reštauráciu vlastnila nejaká menšina, lebo vyzerali trochu inak ako ostatní Číňania a muž nosil takú farebnú čiapočku a dievča šatku cez vlasy.
Konečne som mala akustické krídlo k dispozícii. Na skúške som si trošku pohrala Chopina pre vlastné potešenie ako meditáciu. Prekvapivo som ale najlepší výkon nepodala. Už som si zvykla na ten delay v syntetizátoroch, a zrazu tam nebol, takže som mala problém s nástupmi, vždy som bola o kúsok priskoro. A tiež pedál robil šarapatu. Bolo suverénne najviac ľudí, a boli aj najviac nadšení. Dokonca pred predstavením robili súťaž s publikom o dirigentom podpísané plagáty. A cez prestávku tombolu. Normálne im premietali qr kódy, cez ktoré si mohli kúpiť vstupenku. Sála bola asi najkrajšia, ale zle som počula ostatných, teda skôr vôbec, čo mi tiež sťažilo orientáciu. A cez koncert premietali náš plagát. Zákulisie bolo otrasne škaredé, s miestnosťou venovanou nejakému komunistickému hrdinovi, wc zase iba šľapacie (tie sú tu všade, najlepšie je, že sú na schode, ale tak blízko dverí, že keď z nich vychádzate, tak sa zabijete).
30.12. Hankou-Wuhan
Som Intonačný zázrak (indiánske meno). Spievam v štvrťtónovej pentatonike.
H*vno v šľapacom záchode.
Močariská, priehrady, hory, slumy, dedinky, plno dlhých tunelov a zopár pekných tradičných budov.
Strašný odporný hnusný špinavý vzduch. Cestou autobusom zo stanice sme išli okolo trhu, kde sa objavil covid. A peknej budovy múzea. A inkriminovaného laboratória. A dorazili sme zas niekde do periférie.
Dala som si rybie filé s mladými B, bolo výborne. Potom sme skočili do obchodu a našli sme čínsku verziu fernetu. Za veľkú tržbu nám dal každej prskavky na Silvestra zadarmo (to sa nám na letisko vypomstí). Trošku pripité z ochutnávky fernetu, sa nám podarilo trafiť najprv do zlého hotela. Na recepcii si robíme srandu z čínskych detských kníh a prekladáme čínske básne.
Hráme v bačorine a prezliekame sa vo vitríne (von vidieť, fajčiari mali radosť). Ale sála je konečne tradične čínsky vyzerajúca. Na pódiu ma chytali mikrospánky, ustála som to. Keď som začala hrať (lebo prvé dve čísla mám tacet), tak sa to zlepšilo.
31.12. Wuhan – Xishuangbanna, Puer
Zase som za teroristu. Našli nám tie prskavky pri kontrole. Takže ako prišli zadarmo, tak aj odišli (u G si ich nevšimli, netuším prečo). Aj vodu mi vyhodili z tašky, lebo som na ňu zabudla. Očividne deň blbec.
Kúpila som si kabát na letisku a konečne prvú magnetku – Wuhanskú. A dokonca aj pamätnú mincu.
Hlava v oblakoch, okuliare v prdeli. (Citát životnej skúsenosti G)
Konečne sme v teple. Až moc veľkom teple. A moje oči vidia farby. Som zabudla pomaly, aké to je, vidieť farby. Keďže doteraz bola taká šedá pochmúrna jednotná architektúra. Feeling ako niekde v latinskej amerike či vo Far Cry. Slony a pávy, teda ich sochy, sú všade. Palmy ako v Barcelone. Krásne je to tu, hýri to farbami. Išla by som sa prejsť do tých hôr. Ukradli sme si kúsok tropického šťastia.
Mestečko vyzeralo ako nejaká industriálna štvrť a rozvojová zároveň. Ľudia boli nadšení, a mali sme spoločné fotenie, lebo vraj budeme visieť na chodbe. Klavír bol úplne najhorší, harfa 10sekundový dozvuk, klavír znel hlúpo, pedál nefungoval a možno ani zosilňovač.
S alkoholom som to trošku prehnala. Po ohňostroji sme sa nejak dostali do čajovne s T a R, no a nejak som si dala aj cigaretu a dopadlo to vyvrátením sa pod stôl. T ma zobrala na izbu a počkala so mnou a nastavila mi budík. Strašne ju za to milujem. Z nejakého dôvodu sme sa rozprávali po anglicky (moja opitá hlava to tak chcela). Potom som ešte pokračovala do koša. Ale spravilo sa mi tak dobre, že ráno som fungovala úplne čerstvo.
(Neskôr som zistila, že v čajovni nám podali namiesto čaju víno, čo som už vo svojom stave ani nerozpoznala. Takže v kombinácii s tou hnusnou silnou cigaretou, a keďže nefajčím, tak tá kombinácia spravila svoje. Tam bol pes zakopaný.)
1.1. Puer – Kunming
Si nije kvaj l! – Šťastný nový rok!
Cestujeme vlakom a zatiaľ je tu priveľa tunelov. Tešila som sa na scenérie, možno ešte prídu. Prišli krásne výhľady z výšky. Dobre sme si pokecali s mladými Brullovcami.
Hotel v strede slumu, ktorý je len ulicu od hlavnej kunmingskej ulice.
Mali sme úplne top zážitok, ktorý nás zahrial pri srdiečku. Vošli sme do nádvoria reštaurácie, kde tiekla upokojujúca voda a pri vstupe zvonil zvonček akoby sme prišli na návštevu. Boli sme s G za veľké hviezdy. Konečne sme si mohli na úrovni pokecať, a dokonca poznali európske hlavne mestá a krajiny. Reštauráciu otvorili iba pred tromi týždňami. Dostali sme zadarmo ako predjedlo miestnu špecialitu sticky rice v bambusovom papieri. Bolo to super a veľmi vtipne sa to jedlo. Objednala som si citrónový kurací šalát, tiež bol výborný. Zadarmo sme dostali taktiež najlepšie dumplingy doteraz. Čaj tiež zadarmo, a ešte aj dve malé fľašky čínskeho fernetu – medicíny. Prišiel sa na nás pozrieť aj manažér, a celá rodina. Deti boli hanblivé, ale odfotili sme sa. Keby sme nemuseli ísť už na koncert, tak by sme ešte zostali. Bolo to naozaj veľmi príjemné.
Išli sme do sály pešo (výlet na prechode) okolo pekných obchodov, škoda, že zas na ne niet času. Opäť bol veľkomestský feeling. Klavír je zas hlúpy ako včera. Ale napriek tomu som podala asi najlepší výkon zatiaľ (už si asi zvykám).
2.1. Kunming – Zhuhai
Kvetinové koláče sú tiež miestna špecialita. Majú ich tu všade na plagátoch. Mali sme ich v raňajkových balíčkoch, ktoré treba povedať, boli zatiaľ najchudobnejšie. Vstávali sme pred štvrtou a letisko bola hrôza. Obrovské, potrebovali nejaké dodatočné overenie pasov a pri security boli hnusní na moje vreckovky vo vrecku v nohaviciach. Tak som bola bručoun, pretože neradno ma prudiť ráno o šiestej s hlúposťami.
Bývame na Manhattane. Akože. Izba úplne nechutná. Na recepcii sa to tvári ako najluxusnejsi hotel na svete. (pozn. názov hotela bol Manhattan)
Jedlo nemožné nájsť na okolí. Iba nechutné vystavené mäso stiahnuté z kože. Takže sme si dali nasladlú fastfood pizzu.
Všade veľa komárov. Zabila som štyroch v priebehu jednej minúty v autobuse.
Krstíme sálu. Úplne novo otvorená. (toto bol asi hoax, vraj teda dva roky, čiže stále nová sála) Vonia tu všetko novotou. Tá akustika je najlepšia. Normálne mám zimomriavky a konečne počujem všetkých v orchestri.
Podali sme najlepší výkon zatiaľ. Všetci sme sa vyburcovali. Aj sme sa fotili s pár ľuďmi. Bol to krásny zážitok. A prvýkrát sme nedostali banány na jedenie, až to bolo čudné, a chýbalo nám to.
3.1. Zhuhai – Xiamen
Mali sme voľný deň. Dobre sme sa vyspali, na raňajky boli nugetky, potom sme blbli na izbe, na obed sme mali street food, veľmi dobrý – akoby kebab v žemle, a nudle s mäsom, šalátom a arašidami – akoby také špagety bolognese. A ešte sme si dali bubble tea, ktorý stál toľko, čo obed. Pribudla mi nová batožina – nástroj erhu (čínsky ľudový), ktorý si kúpila T, ale keďže si kúpila ešte čínsku gitarku (xiao/zhong ruan), tak jej ho budem musieť nosiť ja. Nevadí, teším sa až mi ho predvedie a ja si ho vyskúšam. Kúpila si ho v hudobninách, pretože sa jej odlepil hmatník na husliach, tak si ho bola dať opraviť.
Na letisko sme prišli strašne skoro. Tak sme boli pozrieť obchody. Bol jeden zaujímavý s elektronikou. Tak som si kúpila masážny náhrdelník. Mali tam aj výber Bose produktov, čo teda cením. Mali tam aj robotického psa, ktorý ani nebol drahý, akurát niet preň miesto v kufri. A ešte imaginárne bicie, ktoré samozrejme G musela vyskúšať. Nakoniec si ale kúpila iba slúchadlá.
Prilietali sme tesne ponad paneláky a diaľnicu či cestu. Pri čakaní na kufre som si zahrala na klavíri na letisku, bolo to fajn, Olívia (naša sprevádzajúca Číňanka) bola nadšená. Zahrala som jej na želanie Chopinovo nokturno f mol a valčík cis mol, kúsok valčíka h mol, b mólovej polonézy či balady g mol, kúsok z Róka tánc pre našu staršiu kolegyňu violončelistku z Maďarska, ktorá stála obďaleč, kúsok z môjho sentimentálneho valčíka, Rachmaninove cis mol prelúdium. Áno, a to je asi všetko. Takže mám fanúšičku.
4.1. Xiamen
Sme spoločensky unavené. V noci sme vyliezli s B a G na strechu, vyliezli po rebríku a skočili z veľkej výšky do ďalšej časti strechy a ukradli obrovskú kyticu balónov. Bola sranda veľká. (Striptíz vo vani) (Čo sme robili? Padali sme zo strechy.) Ako vraví G, keď piješ čínsku medicínu, robíš síce v noci hlúposti, ale ráno ti nič nie je.
Vybrali sme sa na prechádzku k moru. Oproti tomuto mestu je Taiwan, a neďaleko Hong Kong a Macau. Kúpili sme si super malé duci banány. Cestou sme si dali polievkové nudle v peknej reštaurácii.
Cestou sme sa zastavili na kávu. Akože Číňania nemyslia na turistov. Vojdeme do kaviarne, ovanie nás vôňa kávy. Predavačka pozerá ako psychiatrický pacient na nás, a nechápe slovu espresso. Čo by sme si asi tak chceli dať v kaviarni? Pizzu? A potom prišli dvaja týpkovia, jeden vedel po anglicky, úvodná veta vždy you are so beautiful, vysvetlil nám z tých tisíc qr kódov, že potrebujeme we chat na to, aby sme si tam objednali. Nechcelo sa mi poznamenať, že ja ju síce mám, ale som zablokovaná, lebo vraj obťažujem ľudí (keď som sa snažila v začiatkoch komunikovať s mamou). Tak nám tú kávu aspoň objednal. A potom sa nám snažil predať čistiaci sprej za 100 juanov. Aspoň mi vyčistil ešte stále trochu ogrcané tenisky („Terka Grc“). Potom nám ponúkol 2+1, keď videl, že sa nechytáme, tak dal ponuku 1+1. Ale nevydalo. Už sme minuli veľa peňazí, takže aj keď by sa to zišlo, tak radšej nie. Takže neskúšajte Luckin Coffee, je to ešte horšie ako Starbucks, a to je už čo povedať.
Prišli sme k divnému moru, ale neďaleko bola štvrť s chrámami, ktoré zrejme stavali. Vyzeralo to tam čudne, akoby nejaký slum. Hýrilo to tam farbami, stretli sme B, kúpil si budhový náhrdelník, nám ale nechcel moc predať. Obetinou v zlatom chráme sú zaváraniny. Vysvetlite si to, ako chcete, ja to nedokážem.
Ešte sme skočili do nákupného centra, a konečne mám aspoň plyšovú pandu ako suvenír. Naspäť sme sa zviezli taxíkom.
Povedali nám, že bude v sále zima, ale nie je. Možno pre miestnych je, ale pre nás vôbec, keďže sme hrali na severe v úplne inej kategórii zimy.
5.1. Xiamen – Quanzhou
Na hoteli sa nám všetci klaňajú, čo je zvláštne. Opäť majú roboty. Je to luxusný hotel, aj keď je v zapadnutej uličke. Hrala som sa s hlasovou asistentkou na izbovom tablete.
S G sme sa vybrali na dobrodružstvo – West lake park. Slová nestačia na opísanie toľkej nádhery. Konečne Čína, vole. Cesta nám trvala asi 25 min taxíkom, pričom stála 25 yuanov. Deleno dva, čiže nič. Pri vstupe sme nevedeli, čo skôr pozerať, čo skôr fotiť, kam skôr ísť. Všetko bolo tak veľmi fotogenické.
Po prechode mostu sme našli reštauráciu, čo nás potešilo, keďže už bol čas obeda. Pri tom príjemnom teple (naozaj také počasie by mohlo byť vždy a všade) sme mali nehoráznu chuť na pivo – predstavte si, mali Pilsner Blue Girl – kúsok G domova. Ja som si dala akoby vyprážané kuracie prsia s batátmi, čo sa náramne hodilo k pivečku, a G si dala vyprážané morské riasy, ktoré musím uznať, boli takisto vynikajúce. A to všetko s krásnym výhľadom na jazero s prechádzajúcou loďkou a preletujúcimi vtáčikmi. A hrala nám k tomu Shakira – Try everything. A ďalšie dve čínske pesničky, jedna disko, druhá pekná a mólová. A potom znovu. Áno, celý playlist mal tri pesničky. Takže Shakiru sme si vypočuli za celý obed minimálne päťkrát.
Pobrali sme sa k vyhliadkovému chrámu, ktorého vstup bol 8 yuanov. Vo vnútri nebolo nič, čo mi prišlo ako nevyužitá príležitosť, ale teda výhľady z dvoch poschodí boli fakt topka. Cestou dolu naspäť na trasu sme videli na slonej soche príslušné pohlavné orgány.
Cez nie úplne cieľavedomo vyzerajúcu bambusovú cestu sme sa dostali k raju na zemi. Útulne miesto s vegetáciou, vodopádmi a pokoj v duši. Predstavte si, že presne keď sme tam prišli začali nahrávať videoklip k tradičnej čínskej hudbe, s nástrojmi, spevom a miniženským zborom. Neuveriteľne vzácne šťastie. Zdržať sa o dve minúty dlhšie na obede, alebo prísť skôr a potom už byť na odchode, a prepásneme tento absolútne jedinečný zážitok. Wow. Mohli sme si to natočiť, iba to nesmieme zverejniť.
Videli sme ako ľudia cvičia taj-či. Konečne. Teraz sme museli zohnať taxík, takže sme vbehli do nejakého riadiaceho centra, a mali sme šťastie, že tam jeden človek hovoril celkom slušne po anglicky, takže nám cez čínsku aplikáciu objednal taxík a počkal s nami naň. Povedal nám, že život v Čine je veľmi ťažký, lebo majú veľa obyvateľov a zohnať prácu je ťažké. Keď sme vystúpili pri hoteli, zistili sme, že nám vlastne ten taxík vopred zaplatil. Bohužiaľ mu nemáme ako poďakovať. Tak aspoň takto na diaľku – ďakujeme.
Opäť sme skoro v autobuse cestou na koncert havarovali. Prebralo ma to z driemot. Kto viac trúbi, ten ide. Krásna sála, opäť s trošku lepšou akustikou. A druhý deň po sebe takmer žiadne občerstvenie. Hlavne posledné štyri dni chýbali banány, čo je neuveriteľné. Klavír je strašný. Radšej nehrám polovicu nôt, keďže sa nedá prísť na dobu.
„Prečo sa správa raz tak a inokedy inak? Si debil alebo schizofrenik?“ Random výrok
6.1. Quanzhou – Fuyang
Čaká nás 7 hodinová cesta vlakom. Na stanici som si trošku zahrala na čínskej gitarke, ktorá ma veľmi ukľudnila. Celú cestu som prekecala s LB. Zaujímavá krajina. Veľa zaujímavých tém sme prebrali. Šesť hodín ubehlo veľmi rýchlo, potom ma chytil ten najkrajší mikrospánok.
Utekali sme si dať večeru, videla som opäť prasa, a aj keď nebolo také dobré ako v Taicangu, stále to bolo výborné. A dostali sme k tomu horúci kukuricový nápoj a kakaový čaj. A potom sme boli random Európanky v hračkárstve. Bol tam aj obchod s názvom Ahoj zlato. A balóniky. Rovnaké ako zo strechy v Xiamene.
Hotel je opäť extrémne odporný s bielym práškom na nočnom stolčeku, neumytým wckom a nechutným roletami v klasickej sprche s oknom do izby.
Ghost town – ghost lives matter
Taký ruský filmový skladateľ…? Sviridov? Áno, presne!
7.1. Fuyang
Raňajky boli absolútne tragické. Potom sme išli s G vymetať obchody. Bolo to nejaké nákupné centrum, ale zamerané na deti. Takže viacmenej sme vykúpili hračkárstva ako suveníry. Našla som ruskú čokoládu (pre ded maróza Žeňu) pre čínsky trh. Spojazdnila som čiastočne platbu kartou. Po čase sa mi opäť blokol Alipay (asi tam bol nejaký denný limit na platbu, ďalší deň znovu fungoval na nejaký čas), podobne ako Wechat. Tak ale aspoň niečo sa podarilo kúpiť.
Zašli sme na akože kávu do akože kaviarne (vyzerala ako obchod na benzinke, akurát bez pumpy). Ale objavili sme krásny ruský lo-fi song (Rauf & Faik – Колыбельная) vďaka tomu, že to predavač pustil.
Natrafili sme konečne na veľmi milú a ochotnú predavačku v lekárni – kúpili sme si ďalšie Cčko. Nevedela po anglicky, ale chcela komunikovať cez prekladač. Dokonca nám dala zadarmo veľký balík vreckoviek.
Potom sme ešte zbehli do ďalšieho nákupného strediska, už pre dospelých (aj pre deti, ale nie v takej šialenej miere). Akurát už toho času nebolo toľko veľa. Takže G si dala do košíka veľa spodného prádla, ktoré sme nevedeli kúpiť, lebo nefungoval Alipay. Takže trapas. Skočili sme ešte na jedlo, ktoré bolo extrémne vriace.
Dnes hráme v nádhernej sále a budove v parku. Klavír je ale opäť katastrofa, biele pianíno s čínskymi znakmi, pričom prepínať nástroje radšej skúšať nebudem.
8.1. Fuyang – Lu’an
Raňajky o kúsok lepšie, ale stále zlé. Trojhodinová cesta busom zaplnená hudbou a mikrospánkami. Jedlo nájsť bolo opäť náročné. Extrémne. Ale nejak sme to zvládli. Peniaze sa ale míňajú. Potom som ešte rýchlo zabehla do parku, ktorý vyzeral na fotkách super. Realita úplne o ničom. V chráme (nie práve reprezentatívnom) mi zakázali fotiť, ale aspoň nenútili vymazať už nafotené fotky. A ešte som videla profesionálne fotenie v tradičných čínskych kostýmoch.
Klavír je viacmenej okej dnes. Akurát má nevyvážený dotyk, čiže neviem trafiť dynamiku. Sála je menšia, takže je dosť plná. Konečne mi nehučia horny do ucha.
Po koncerte nás pozvala majiteľka reštaurácie oproti hotelu k sebe na jedlo a pivo. Bola super zábava, hrali sa ľudovky, učili sme sa jazyky navzájom. Helen Li hovorila zatiaľ bezkonkurenčne najlepšie po anglicky. A bola veľmi vtipná a mladovyzerajúca. Naučili sme ju vetu: Koncert bol popi*i! Ďakujeme. (Množstvo vypitého piva môžem porovnať iba s beer pongom v Laser Aréne Komárno.)
9.1. Lu’an – Deqing
Ráno sa budím s vykričanými hlasivkami, a to som si zaspievala iba dve pesničky. Tak mi treba, nemôžem toto robiť, nie som párty človek.
Zase sme extrémne skoro na stanici. Už ma to nebaví.
Nepohodlný vlak, zopár zdriemnutí. Opäť náročne nájsť normálne jedlo, ktoré sa nepodarilo úplne podľa predstav.
Klavír nebolo počuť, a mali sme suverénne najmenej divákov. Bolo to celé nejaké rozbité. Cítiť únavu.
Začínam veriť na tarot.
10.1. Deqing – Tongxiang
Môžeme dlho spať, lebo vyrážame až okolo obeda. V autobuse počúvam hudbu s G.
Tento hotel je neskutočne odveci. Najprv nás nechali čakať všetkých na malej recepcii kvôli foteniu s pasmi, len preto, aby nám o trištvrte hodinu povedali, že to teda netreba. K výťahom treba prejsť cez dlhé nádvorie v zime. Majú tu ale ping pong, v ktorom som sa maximálne strápnila. Potom G s B na cigarete stretli Oliviu, našu milú delegátku. A že ide na výlet. Tak som utekala za nimi, keďže taxi bol už na ceste. Išli sme asi pól hodinu a prišli sme do Wuzhenu.
Wuzhen je starobylé vodné scénické čínske mesto. Také čínske Benátky. Čiže išli sme aj loďkou – po tme. Bolo to nádherné. Dali sme si „dirty“ drinks (zapálený alkohol, a tým pádom zohriate naši), a hrala nám tam kapela. Vyliezol nám šváb na stôl, skoro sme zamreli. Prechádzali sme sa, a bolo to veľmi milé. Konečne tam boli suveníry. Tak som zobrala kalimbu, paličky, šatku pre mamu, mince pre šťastie, pohľadnice…až na to, že mi po dvoch platbách opäť nefungovalo Alipay. Takže to brala za nás Olivia, a zajtra jej musím vrátiť, len treba nájsť nejaký bankomat či banku. Celé sme to zakončili krásnou večerou, kde som mala kačku,ale nasekanú s kosťami, takže sa to ťažko jedlo. Ale Olivia bola super, dobre sme si pokecali, dozvedeli čo-to o krajine (napr. ak chce vycestovať, musí ručiť v banke v prepočte asi 10 000 eur).
11.1. Tongxiang
Spali sme asi do jedenástej, lebo sme mohli a potrebovali dobiť baterky. Potom sme hodinu hľadali jedlo a banku. Banka sa podarila, G viac ako hodinu riešila papierovačky, čínske paniky s veľkými okuliarmi sa z nejakého divného dôvodu chechtali na celom procese. A ku mne, znudenej scrollovaním Instagramu, prišiel SBSkár, ktorý skontroloval, či náhodou nenatáčam video z banky.
Jedlo sme tiež potom vzdali, a išli sme (prvýkrát) do McDonaldu. Bol to humus. A našli sme ešte, prosím pekne, pajzel kaviareň, kde nechápal predavač, že chceme dve espressá (a nie ich gebuzinové fake kávy), tak nám spravil dve double espressá. Po mesiaci bez kofeínu nás to nakoplo až príliš.
Klavír rovnaký ako naposledy, bohužiaľ.
Čínske snacky sú sladké, aj tie slané.
12.1. Tongxiang – Ningbo
Celú noc som nespala. Akonáhle som si vyfúkala nos, instantne bol opäť zaplnený. Konzistencia a farba tých chrachľov a zvuk toho kašľa nápadne pripomína covid. Teším sa. Wuhú wuhan. Jupí Čína. F*ck my imunity. (A smog tomu neprospieva.)
Ideme tri hodiny autobusom do Ningbo, kde by malo byť opäť teplejšie. Spala som.
Mali sme dosť času na pozretie niečoho, ale G sa nechcelo, a mne kvôli silnej nádche tiež nie. Takže sme vybehli na hnusný obed, stretli a pohladkali mačku, videli sme rozostavané nábytkárske centrum. Tie jedlá už nedávam, keď je v jedle viac kostí ako mäsa, a nie je to ryba.
Potom sme sa zabávali na izbe (ozajstné horoskopy fungujú!). Odtiaľ sme autobusom stáli v zápche asi pól hodiny, kým obišiel blok. Klavír opäť čínsky, neviem trafiť dynamiku. Ľudí je veľmi málo, a teda potlesk je slabý. Všetko mám stlmené kvôli upchatým dutinám, o to ťažší je odhad. Medzi skladbami fúkam nos. Už chcem byť doma vo svojej postieľke.
Ten klavír bol nakoniec vtip. Ukázalo sa, že keď bol dlhšie stlačený kláves, znelo nejaké divné syntetické echo. Zistila som to až v druhej časti programu, keďže zvuky mám kvôli dutinám stlmené a predtým hrám prevažne krátke tóny.
Autobus nám zastavil v kríkoch. Aj keď neďaleko bolo parkovisko. Ale to je už taká normálka, že náš druhý autobus stojí vždy niekde inde odveci (a kufre musíme ťahať vždy ďalej).
13.1. Ningbo – Nanchang
Stávame v nekresťanský čas. Už ma to nebaví. Neviem, prečo musíme ísť skorým vlakom. Na začiatku zaznelo, že prvý týždeň bude náročný, lebo tam bude skoré vstávanie. Odvtedy bolo niekoľkokrát. Tak nechápem. Hlavne pre mňa je to zlé, nedobre to znášam. Od covidu ešte horšie. A teraz mám asi zas covid, nejaký variant.
Keď sa mi konečne darilo zaspávať vo vlaku, tak som dostala záchvat kašľa. A neskôr som opäť chytala spánok, a vtedy musela vedľa sediaca Číňanka ísť na záchod. JTKDP. Spočiatku sme sledovali film s G, lebo bolo veľa prázdnych miest, neskôr sa naša Maďarka nechcela vymeniť so mnou, aby sme mohli dopozerať film spolu. Tak, aby sme míňali zostávajúce dáta, sme pozerali zvlášť.
Hotel je obrovský a zbytočne mätúci. V izbe nie je okno, takže je to des so vzduchom, a ešte väčší bude so vstávaním.
Neďaleko konečne nákupné stredisko európskeho formátu. Dokonca so supermarketom – vôbec prvým v Číne. Nechápem, kde to množstvo ľudí bežne nakupuje. Mali tam dokonca celý regál s produktmi Veselej kravy.
Našli sme aj skvelú reštauráciu, po dňoch jedenia v podivných podnikoch na ulici. Dala som si opäť to prasa, a bolo opäť vynikajúce. Toto jedlo asi majú iba v lepších reštauráciách. Kúpila som si ešte masážnu masku na oči.
Reklama na kávu – všetci v kaviarni spia.
Koncertná sála bola hneď v hoteli (akože v jednej budove). Otrasne divný klavír. Už strácam trpezlivosť, že si vždy všetko musím nastavovať sama. Dnes som na to nemala energiu. Bez reproduktoru nebolo nič počuť. Akurát mi ho nevedeli spojazdniť počas akustickej skúšky. Ešte som zdôraznila, že nech to teda nechajú tak, lebo nepotrebujeme zažiť šok na koncerte, že to zrazu bude bliakať na celú sálu. No a presne to sa stalo. Opäť som musela hádať dynamiku, pričom stále mám upchaté dutiny, a navyše boli klávesy zase nevyvážené (tzn. jeden znel viac ako druhý) a klavír znel hlasnejšie ako glockenspiel a ten zas ako harfa. No, a teraz sa trafte. Nadľudská úloha. A aby toho nebolo málo, niekto z technikov si povedal, že bude super nápad sa s tým reproduktorom zahrať cez prestávku. Takže v druhej časti programu prišli ďalšie šoky. Mňa to moc mrzí, robím s tým najlepšie, ako sa dá. Neviem sa dočkať svojho klavíra, až doň opäť ponorím svoje prsty, bez neželaných prekvapení.
14.1. Nanchang – Nanchang
Konečne normálne raňajky. Konečne normálna praženica (aj keď bez soli). Konečne párky s fazuľkami. Konečne jablková šatôčka. Konečne espresso. Konečne žiadny teplý džús.
Na obed sa presúvame do iného hotela v rámci mesta. Wow.
Izba bola inak riešená ako doposiaľ, čo príjemne prekvapilo.
Jesť sa nám nechcelo (a neďaleko bol aj park, ale čo už), a tak sme zostali na izbe, kde sme volali s G kamarátkou a počúvali Vladigerova a Elgarov Cello koncert (a dávali si čínske panda pivo a čínsku medicínu). Klavír je rovnaký ako včera, majstrovali mi tam Číňania so stojanom, neviem prečo. Ten pôvodný stojan bol lepší, dobre výškovo nastavený a nehýbal sa. Takže som nepochopila. A hlavne to museli riešiť počas spoločného fotenia (dúfam nebude vidieť môj červený nos), ktoré sa zdržiavalo kvôli tomu. Hlavne mám reproduktor nastavený z mojej pravej strany, ktorej ucho mám zaľahnuté. Tak neviem zas, ako sa to podarí. Akustika je ale výborná. Šatne nemáme, je to skôr nejaké umelecké centrum ako divadlo. Dirigent nás ponúkol cukrovou trstinou. Nakusnúť, vycucať šťavu, zvyšok vypľuť.
Skoro som sa zadusila na pódiu – zadržiavaný záchvat kašľa, nevedela som sa nadýchnuť. Začala som plakať a myslela som si, že tam skolabujem. Už to nechcem zažiť.
Za to v druhej polovici sa mi vrátila nálada, dnes boli najviac šťastní a nadšení diváci, super show, všetko sa podarilo konečne. Ten potlesk! Keby bol stále taký. Veľmi krásne.
Jedna Číňanka nám nadšene povedala, že Performance was awful. Myslela ale awesome 🙂
15.1. Nanchang – Fu’an
Nechcelo sa nám ísť spať, takže sme spali iba tri hodinky. Vstávanie bolo náročné.
Na vlaku bol nápis Seif service ticke, nestihla som odfotiť, tak aspoň takto záznam. Proste angličtina level domysli si. Takisto ako platfrom a carefully slide. Na konci celého blogu bude ešte hitparáda prekladov.
Podarilo sa nám konečne nakúpiť suveníry, kývajúce mačky, čaje atď. Bola to väčšia hlavná stanica. Čas teda ubehol rýchlo.
Vo vlaku sme vychytali blbé sedačky, ktoré sa z ničoho nič posúvali sem a tam. Presadli sme sa, a našťastie tam nikto počas cesty neprišiel. Pozerali sme Pelíšky.
Autobus čakal vo Fuzhou dosť ďaleko. Bolí ma ruka od kufra. Ideme viac ako dve hodiny do Fu’an v absolútne nemožnom polorozpadnutom autobuse bez priestoru na nohy. Snažím sa dospávať spánok.
Na jedlo sme zakotvili v čudnom podniku. Dúfam to prežijem v zdraví. V chladničke napichnuté rôzne mäsá na poličkách, a my si ideme s mini nákupným košíkom, kam si dáme to, čo chceme, aby nám spravili. A je to extra lacné. Tak uvidíme.
V hoteli nás privítali reklamným bannerom nášho orchestra a želali veľa zdravia našim rodinám a podarený koncert. Wow.
Konečne suprové krídlo. Neverím. Veľkú radosť mám. Škoda, že som si nemohla viacej improvizovať cez skúšku. Lebo bolo by to pohladenie pre dušu.
Bola som šťastná, konečne prvýkrát za celý čas, čo som bola absolútne spokojná s nástrojom. Mohla som robiť dynamiku, agogiku, proste ukázať svoje umenie.
Už nám ďakovali za turné, a zajtra nás čaká výlet.
16.1. Fu’an – Fuzhou
Návšteva starého mesta bola extrémnym sklamaním. Ale pozitívne je, že som videla a počula po mesiaci živé sliepky s kohútmi a jednu čínsku kačku. Bola tam jedna veľká socha učiteľa cisárov, 600ročný strom, rieka s ostrovom a potôčikom bez prúdu, za pár metrov stokou. Nedostavané divadlo a cestičky pre vládu. A dom s Mao Ce tungovým domčekom s oceneniami a fotkami. Nadávka čínska je Cáo alebo Káo.
Aspoň sme dostali darčekové tašky od miestnej vlády s dvoma voňavými pomarančmi, nejakými pohľadnicami a čierny čaj ocenený zlatom na súťaži v Paname v zlatej krabičke, ktorá želá našej rodine veľa zdravia.
Olíviu sme naučili frázu Pohni riťou! – s tým krásnym prízvukom mi to veľmi chýba. Je veľmi talentovaná na jazyky, okrem angličtiny vie dobre aj po španielsky, a po slovensky sa naučila niekoľko fráz a skloňovať slovo minúta – keď nás volala zo šatní (5 minút, 4 3 2 minúty, 1 minúta).
Cesta autobusom bola úplne najhoršia. Proste za trest. Žiadne miesto na nohy, žiaden vzduch, vodič kúril (vonku 20 stupňov, vnútri 24). Jazdil ako úplný idiot. Zabrzdil úplne v križovatke. A neboli zadné dvere, čiže s množstvom mojich vecí som musela počkať, kým všetci vyjdú. Bolo mi na odpadnutie.
Dlho sme hľadali reštauráciu, ale podarilo sa nakoniec nájsť normálnu. Tvárila sa ako zavretá, ale s G sme mali veľkú vôľu sa najesť práve tam. Jedlá mali vystavené, a my sme museli iba prstom ukázať, čo chceme. Tak som si prekvapivo dala moje prasiatko. A potom pivko.
Čaká nás posledný koncert. Neviem identifikovať svoje pocity. Dirigent a organizátor nám opäť poďakoval. Bolo to dojemné. Dostali sme od dirigenta aj lízatka. Klavír je zase katastrofa. Opäť odhad. Ale dopadlo to skvelo, a teraz je čudné, že je koniec.
Vybavila sa pre nás na hoteli spoločenská miestnosť, v ktorej sme žúrovali s čínskym vínom (ja teda do štvrtej). Ale nebola tam prítomná asi polovica ľudí. Pozorovaním som zistila, že prevažná mužská časť populácie je absolútne bez chrbtovej kosti. Majú priateľky a veselo si ich na zájazde podvádzajú. Bolo mi na grcanie z nich.
17.1. Fuzhou – Shanghai
Raňajky boli najväčšia katastrofa zo všetkých, čo je dosť problematické vzhľadom na to, že nás čaká dlhá cesta domov. Suverénne najhoršie za celý zájazd. (Z nejakého prapôvodného dôvodu nedopĺňajú nápoje o 9:30, aj keď majú raňajky do 10:00.) Aj hotel celkovo. Ráno som sa zobudila celá zamrznutá s bolesťou hrdla, pretože okná sa nedali zatvoriť a prefukovalo, a kúrenie nefungovalo. Vaňa bola tak odporná, že sme preskočili sprchovanie (s vedomím, že ďalšia sprcha bude až doma). Bieda. Mohli nám organizátori dať pred dlhou a náročnou cestou niečo schopnejšie.
Čakajú nás štyri a pól hodiny. Bude ťažké sa teraz presúvať s mojím rozšíreným tučným kufrom.
Cestu som prevažne predriemkala. Autobus bol zas ďaleko od stanice. Au moje ruky. Ale stanica tu už vyzerala medzinárodne. Dokonca sme videli druhého človeka za celý čas bez šikmých oči, ktorý nebol od nás.
Olivia vie už tak krásne hovoriť Pohni riťou! A vie aj skloňovať minúty. Veľmi je talentovaná na jazyky. Ide jej to.
Dve hodiny sa motáme cestou na letisko okolo Šanghaja, z ktorého sme videli iba kúsok z jedného mosta.
Na letisku robili problémy s nástrojmi kolegov. Museli ich mať oštítkované, pritom videli pri checkine, že majú nástroje, ale nedali im to, a museli si to ísť dodatočne pýtať. Dosť hlúpe, ale tak už sme si na nich za mesiac zvykli.
A lúčenie s Olíviou bolo srdcervúce.
18.1. Shanghai – DOMOV!!!
Pri nástupe do lietadla videl môj slovenský pas letuš a pozdravil sa dobrý deň. Zistilo sa, že je z vedľajšej dediny TM a teda z okolia Spišskej Novej Vsi. Domov sa blíži.
Podarilo sa mi celkom spať v lietadle. Zapla som si film Boudicca, ktorý bol asi B-čkový, každopádne taký nudný, že po polhodine som začala mikrospánkovať. Vedľa sediaca Číňanka ma niekde v strede spánku zobudila, lebo som sedela v uličke. A potom ma zobudili samozrejme raňajky. To mľaskanie mojich spolusediacich sa nedalo vydržať. Za celý mesiac som to nezažila, alebo si to extra neuvedomovala. Ale toto bol fakt hnus.
A potom to čakanie na wc bolo neuveriteľné. Skoro celý let totižto boli turbulencie. Asi najväčšie, aké som zažila. A keď trochu ustali, tak každý chcel ísť na wc. Hlavne teda Číňanom to trvalo extrémne dlho. A teda ja, ako piata v poradí som sa dostala po polhodine státia v rade.
Čakáme v Dubaji, a mám šok, že už nie sme jediní bieli široko-ďaleko. Je to čudné.
Druhá časť letu bola pohodlná, lebo nebolo veľa ľudí v lietadle, tak som sa mohla natiahnuť. Trošku mám pokrútené brucho.
Už teraz sa bojím lúčenia.
Lúčenie s G ešte vo Viedni bolo srdcervúce. Tak veľmi si sadnúť s niekým (12/7) a zdieľať mesiac izbu a všetky svoje (domáce i čínske) strasti, poupraviť si názor na určité veci (cigánske karty a horoskopy), zamilovať si ruský rap, hrdé bulharské k* či Katku Knechtovú by mali zakázať, tancovať spolu na balkánske rytmy, vytvoriť si obrovské množstvo interných vtipov. A to je len zlomok. Niekedy neboli potrebné slová, iba stačilo spoločné vedomie. A jéje. Vesmír a LB to zariadili fantasticky. Lepšie sa nedalo. Ďakujem G za všetko, aj vďaka tebe bola celá experience China skvelá, a najmä vtipná. A teraz hurá na abstinenciu!
Ďakujem všetkým čitateľom za prečítanie tohto románu. Už plačem so slzami v očiach. Ďakujem všetkým zúčastneným za umožnenie tohto životného zážitku, a ďakujem aj sebe, že som túto ponuku dokázala prijať v priebehu pár minút – čo u mňa pri mojej nerozhodnosti nie je samozrejmosť. Do čítania nabudúce!
HITPARÁDA PREKLADOV:
K=kontext
Oficiálne prehlasujem, že nasledovné slová sú pravdivo uvedené podľa skutočnosti.
This WeChat ID has been blocked for harassing other users by sending unusual or frequent greetings. (K: Keď na začiatku nefungovala kombinácia wifi+VPN, snažila som s mamou komunikovať cez WeChat, ktorý si ona nainštalovala, poslala mi jednu správu, ja som jedenkrát odpovedala, a potom ma blokli.)
Good morrow! (K: Namiesto Good morning!; plagát v hoteli.)
Dear guest! This hotel every day to provide you with free per 1 bottles of mineral water, More drinking should be calculated at 2.00 yuan per bottle. Thank you ! (K: Štítok na fľaške v hoteli.)
A cow every day, fresh no night. (K: Nápis na markíze nad reštauráciou. Neskúšali sme.)
Brad, color control. (K: Hriankovač na raňajkách.)
Egg yolk flows to the heart and can be praised. (K: Označenie croissantu na raňajkách.)
The beef is 20 yuan, the intestine is not kelp is 2 yuan. Put the seed meat, return the fish tofu to the Dansheng Securities Institute. Duck, ugly, urine, beef balls, old tofu. Special chicken league, duck song play is. Industry demolition head, tea chicken, crispy three-service.
What’s the money? Thank you! (K: Menu v bistre.)
I can’t think about it. 15 yuan.
Stupid teeth.
Roudi .com is 38 yuan. (K: Ďalšie bistro.)
Alkohol
Alkohol je oheň rostlin,
Je to nejvyšší úroveň jídla,
Je záčatek a poslední láska.
Pochopit
Bez tebe jsem jen obyčejný muž,
Beze mně jsi jen obyčejná žena,
Milenec, ukázalo se, že láska je věcí,
které nám umožňují setkat se a zazářit.
(K: Preklad dvoch básní nájdených v knihe na recepcii.)
Health food is not a medicine. (K: Varovanie na etikete čínskeho vína – fernetu.)
Pull out the clothesline and slipknobinto the bracket on opposite wall. (K: Nápis pod vešiakom v izbe.)
Device holder must be stowed for taxi, take off and landing. Please fasten seat belt while seated. (K: Nápis na sedačke vo vnútroštátnych lietadlách.)
Yougong room, chess and cards are empty. First floor, block B: East of leisure children. Erdi: Self-service laundry market. The leisure tea room and book bar hope that our attentive service can make you feel the warmth of your home.
I wish you a pleasant evening! Good night! Good heart
It’s our luck to serve for fear! (K: Uvítací papier v izbe na hoteli.)
The characteristics of guitar duet that magdalena kaltcheva in bulgaria and carlo corrieri in italy consisted of was their Perfect demonstration. Their guitars were usually transferred to 432hz, and no matter what type of music they made, their audiences listened to music comfortably. Due to the guitar, they were acquaintance, and also competitors and even intimate lovers. (K: Etiketa na vínovej fľaši. Presne opísaný pomer veľkých a malých písmien.)
Meals Agricultural Music 24y. The gold of locking the store. Ten thousand words think. DIE. (K: Menu v reštaurácii.)
New sexual memory (K: Jedlo.)
Neighbourhood. Hand-made lime is extremely soft. (K: Nápis na žltej B kvákajúcej kačičke.)
Total heart shock. Please turn off the lights. (K: Varovanie v šatni pred koncertom.)
Dancing out of life. Dancing out of brilice. (K: Nápis na dverách do tanečnej školy v nákupnom centre.)
Lu’an also means peace in the six places, never rebel. A sex oriented wedding art space designed specifically for the post-95s, allowing for unres trained sex Ge can also play freely at weddings. (K: Brožúra o hoteli.)
Yes!KAKA – New coconut juice drink rouse themselves (K: Nápis na obchode.)
Delicious food on the tip of the tongue (K: Billboard.)
End of the Earth (K: Názov športového strediska na mape.)
Watch your step. CAREFULLY SLIDE. (K: Upozornenie na schodoch v divadle.)
There are thousands of dry leaves in the world.
There are tens of millions of hotels in this world.
Washed up the lake Yede Qingbing thousands of mountains.
Hilou Huanyu Hotel, this must be very similar to today.
I am grateful to meet you.
Benshen is enough for your online memory.
Leave the beauty inside. (K: Ďalšie privítanie na izbe v hoteli.)
Do you cook snow vegetables and sleep in 8 public state?
Spicy and corrupt each other?
Long house, big name, right and moon
I want a birthday note. (K: Ponuka v reštaurácii.)
Dirty drinks (K: Riskli sme ich vo vodnom meste, a prežili sme.)
New products don’t wait for poetry. If you want to be cool, just do it now.
Milk with a kiss
Light Breasts
Ballet lime vibration pump
Grass-flavored milk
Hu Yubu is light and bright.
Wet light milk oil tea
Fresh, small, green and big
Green grapefruit lemon show x
Horseshoe raw coconut horse big
Lightly fragrant spear
Spotted sustled book
(K: Ponuka v kaviarni-krčme. Ešteže nám na žiadosť spravil obyčajné espresso, keďže v oficiálnej ponuke nebolo.)
Public and bus phone insurance (K: Preklad na obrázku o histórii Číny.)
Have BOOK Will TRAVEL (K: Názov knihy.)
Warm embrace (K: Eskalátor, ktorý neviedol nikam.)
Seif service ticke. Platfrom (K: Nápisy na vlakovej stanici.)
Businies center?
Chicken is right. The sweetness of the afternoon. (K: Ďalšie menu.)
Gong sugar. Book fat. Promise/stop. Recording agent. Pre-fee/fart. Save it all. Save the school. (K: Tlačidlá na čínskom elektrickom pianíne. A teraz si to nastav podľa toho.)
Buy each other’s specialty and compete with each other.
How can you be a girl when the time comes? Big cock up
The vegetables come out and the food is cheap, and the bottle of the river is long. There are ten countries. (K: Ďalšie menu.)
In case of firf please do not use elevator. No smoking – a pod tým popoľník (K: Varovanie v hoteli.)
Guests stop here please. (K: Schody v hoteli.)
For your free access to various and wonderful information (K: Interaktívna tabuľa v lobby.)
Hotel Tips
We are pleased to supply many health pillows for your sound sleep as follows: Chrysanthemum pillow, ginkgo pillow, LAVENDER pillow, buckwheat pillow, Senna OBTUSIFOLIA’s pillow. If you need to add quilts or health pillows, we are gald to service for you.
The correct use of condoms can effectively prevent the spread of AIDS and sexual transmitted diseases. For any questions, please dial 0.
Please don’t smoke in bed for safety.
Buffet breakfast at restaurant in the 4nd floor. (K: Tipy a triky v hoteli.)
Please fix your english. It’s emberaising. (K: Náš odkaz hotelu, naschvál s chybami – aby to pochopili.)
The fire exits on your floor are clearly marked. Exit plan located on the inside of your guestroom door. Emergency torch and gas mask below the cabinet.
If evacuating upon hearing the fire alarm:
-take your room key and move cautiously
-feel your door handle with the plam of your hand. If the door handle is hot or abnormally warm, don’t open it
-if the door handle is not hot, open it carefully, but be ready to close it immediately if necessary.
-if there is smoke in the corridor, stay as low as possible. Crawl on your hands and knees if necessary
-proceed to the nearest emergency exit. Stay calm and always hold the handrail.
-if your exit is blocked, go bace to your room or to the roof and wait for help to come
-close doors against the fire if unable to leave your room
-if the fire is small, extinguish it and report your actiong to the service center
-do not panic. You can stay in your room and still survive a fire. (!) (ďakujem za nádej)
-turn off the air-conditioning
-fill bath-tub with water
-phone your location to the service centre
-use the waste basket to bail water from the bath-tub if smoke seeps in
-remove drapes from the window
-if smoke still enters your room, use the one-off mask from wardrobe, make a tent over your head with a wet blanket
-if the window do not open, break one with a chair.
Through the upper and lower, left, right of the IPTV remote. Control and button to move the cursor, select the desires section click on confirm button to enter.
Boservation, cooperationg, ensurig, identy, contaioned, insrtuctions (K: Výber zo safety book v izbe v poslednom hoteli.)
Please extinuish your cigiarette in the ash urn before entering the elevator. (K: Pod nápisom No smoking! v poslednom hoteli.)
Temple explosion 35 yuan
Mom, 20 yuan for fried sausage
Condensation to show goodbye
The country is beef breast rice
26 yuan for the rice with pig’s flavour
Braised rice with a thousand heads
War coal and oxygen (to by sa tu zišlo v tom smogu)
The big meat of the halogen test (K: Posledné menu – išli sme inam.)
For your own safey, please don’t install any electric appliances or make open fire in the dressing room without permission. Ln case of such necessity arising from the performance, please contact the electrician.
Ple ase take good care of theatre facilities and’ t paint or paste on doors, windows, the dressing room, room, or other articles of the thestre, or move indoor articles without permission. Ln case of such necessity arising from the performance, please con tact backstage staff.
Please take good care of your personal articles and valuables with mobile phones and pager set silent.
In case of unexpected circumstances, please make explanation to relevant workers at once for timely settlement. (Zaujímalo by ma, kto by ma pochopil s ich levelom angličtiny.)
In case of violation of adiministrative regulations such as damages or losses of any articles or facilities in the theater, the performing troop or the individual shall assume fines or compensation. (K: Informačná tabuľa v poslednom divadle.)
Arrive the Hotel, remember say “Hello” to ysour family, Tks! (K: Obal na kartu od izby.)
Smažený zvyšok oleje, tbc od G
Obľúbené (slovenské) hlášky G:
Popi*i
Je*e
Ako? Čo?
To je humus
Čo ti dáva
Hrdá kur*a (honosnejšia verzia obyčajnej)
Ja sa z neho docringujem
Ale nééé, Katka Knechtová
…