23.3-26.3.2023
Milí čitatelia! Teraz bude tento blog mať odlišnú štruktúru.
Sarajevo, hlavné mesto Bosny a Hercegoviny, je fascinujúcim miestom s dlhou a zaujímavou históriou. Mesto je plné pamiatok, ktoré odkazujú na rôzne etnické a kultúrne vplyvy, ktoré sa prelínajú v tomto regióne.
Sarajevo sa dá v zásade obehnúť za jeden deň. Všetky dôležité pamiatky sú od seba vzdialené len pár krokov, a ich samotná prehliadka tiež nezaberie viac ako nanajvýš pár desiatok minút (väčšinou ani to nie).
Sarajevo je skôr o zážitkoch a atmosfére. Mesto, ktoré v sebe koncentruje tri odlišné kultúry. Mesto, ktorému sa podarilo ako-tak otriasť sa z vojny, aj keď je to vlastne nemožné. Mesto, v ktorom si mačka môže pospať na novinách vystavených v trafike. Mesto, ktoré je predovšetkým o ľuďoch – akoby tu boli vypuklejšie extrémy (od namosúrených postsovietskych unudených pohľadoch až po veľmi milé rozhovory).
Centrum mesta je položené v doline, ktorú obklopujú majestátne vrchy Dinárov. Je predelené na severnú a južnú časť riečkou Miljackou. V južnej sme chceli navštíviť Carevu džamiju (Cisársku mešitu), ktorá ale mala dostupné iba večerné hodiny, no keď sme tam došli, všetci sa na nás tak čudne pozerali, že sme sa báli a radšej sa čo najrýchlejšie vrátili do severnej časti. Dokonca nás cestou zastavila jedna žena, že vraj videla, ako nás nejaké dve slečinky sledujú, ale že ich odohnala, a batohy máme pre istotu nosiť vpredu.
Na fakt, že sa v Sarajeve veľa kradne nás okrem niekoľkých tabúľ upozornilo aj značné množstvo ľudí (poväčšine obchodníkov). Naozaj, v meste sa nachádza veľa žobrákov, a to aj falošných (najmä ženy zneužívajúce svoje deti na zľutovanie sa, pritom s mnohými, nie práve lacnými “vylepšeniami”).
Bývali sme v hoteli Europe, neďaleko vykopávok Tašlihan, inšpirovaným rakúskym štýlom (má aj vlastnú “viedenskú” kaviareň). Mnohé veci boli diskutabilné, ako neexistujúce potvrdenie o zaplatení, či predražená garáž, do ktorej treba zdolať s kuframi ešte schody.
Gastro okienko:
V Sarajeve nemožno vynechať tradičnú bosanskú kávu, podávanú v tradičnej džezve (nádobe) s filidžánmi (pohárikmi), ktoré si ako set v rôznych veľkostiach a farbách môžete kúpiť takmer v každom obchode. V “remeselnej” uličke Kazandžiluk sa dokonca dá naživo pozorovať majstrov pri tepaní rôznych výrobkov.
Pripravte sa na obrovské množstvo cukru – všetko je sladké (a pritom domáci vôbec nie sú pri tele – a to sa mnoho z nich iba celé dni poflakuje v podnikoch). Apropos, podniky. Na ich stenách sú pribudované lavičky, ktoré podľa potreby možno spustiť dolu – praktické (nikto ich neukradne a nezavadzajú). Vyskúšajte baklavu či lokumy – a nenechajte si zalepiť nimi ústa.
Na hlavné jedlo dňa odporúčame Kolobara Han. My sme tam jedli všetky tri dni. Napriek zlým recenziám, žobrajúcim mačkám (ktoré príležitostne vybehnú aj na neuprataný stôl) a nemožnej obsluhe. Jednoducho to stojí za to. Nájsť takúto oázu pokoja v samotnom srdci Baščaršije (centrum mesta) je na nezaplatenie. Na rozdiel od iných reštaurácií Vám okoloidúci turisti nebudú pozerať do taniera. A keďže jeden vchod vyzerá čudne, videli sme mnohých ľudí, ktorí pozerali, váhali a napokon odišli. Nevedia, o čo prišli! Okrem tradičných výborných čevapčiči v pite vyskúšajte – môj favorit – sarajevskú poparu (mleté mäso, v paradajkovej šťave rozmočená pita, so smotanou a rôznymi koreniami) alebo čuftu (mäsové guličky v paradajkovej omáčke s ryžou a smotanou).
Na šišu som nikoho zo zájazdu neukecala, a ani tabak sa mi napriek veľkej snahe nepodarilo zohnať. Skúšala som po tipe v šiša baroch, ale podľa mňa pre nich bolo neprijateľné, že žena a cudzinka si chce kúpiť tabak. Ach jo.
Odporúčam túlať sa uličkami, pretože zakaždým objavíte niečo nové. Samozrejme, v plnej ostražitosti!
Nevynechajte ani parfumériu Lelas, kde sa môžete navoňať v súlade s najnovšími istanbulskými trendami. Nachádza sa vo vonkajšej časti nákupnej pasáže Gazi Husrev bezistan, čo je typická moslimská tržnica, s obchodníkmi, ktorí radi diskutujú o cenách.
Krásny obchodík je aj Magaza, kde som si kúpila veľkú knihu s notovým zápisom viac ako 500 tradičných piesní Sevdalinke, rovnako aj antológiu 7CD s tými najlepšími. Teším sa na bližšie štúdium tejto hudby, ovplyvnenej viacerými kultúrami (čo mi pripomína krásne budíčky o štvrtej ráno v podaní skvelých muezinnov).
Určite si kúpte niekde na ulici kávu. Ponúkajú všetky môžné druhy, a je naozaj ťažké vybrať si, takže my sme skončili s niekoľkými kilami.
Zoznam pamiatok (v náhodnom poradí):
Staré Mesto je historické jadro Sarajeva a jedným z najkrajších miest v meste. Nachádza sa v údolí rieky Miljacka a ponúka návštevníkom krásne kamenne ulice, múzeá, mešity, katedrály a historické pamiatky. Na námestí Baščaršija si môžete vychutnať miestnu kuchyňu, nakupovať v tradičných obchodoch a užívať si atmosféru tohto krásneho miesta.
Gazi Husrev džamija (mešita) so Šadrvanom
Mešita Gazi Husrev-bega bola postavená v roku 1530 a je jednou z najkrajších mešít v Sarajeve. Je známa svojou architektúrou, ktorá kombinuje osmanský a arabský štýl, a jej dvor ponúka návštevníkom príjemné miesto na relaxáciu.
Tu sme sa motali počas pobytu niekoľkokrát, kým sme pochopili, ako fungujú otváracie hodiny a kde sa nachádza vchod. Treba ísť do jedného z domčekov v komplexe, kúpiť lístky, a vojsť bočným vchodom v určený čas (kedy práve neprebieha modlitba). Šadrvan slúži na umývanie nôh pod tečúcou vodou.
Gazi Husrev múzeum
Hneď oproti mešite s minicintorínom je aj múzeum, kde sa dozviete bližšie info o najdôležitejšej osobe mesta v jeho histórii. Gazi Husrev bej bol guvernérom bosniackeho sandžaku a zaslúžil sa o rozvoj mesta (o.i. knižnica, madrasa – škola, hamam, tržnica, hodinová veža, Morića Han – nádvorie s kaviarňou a predajňou orientálnych kobercov,…). Okrem toho bol bratrancom sultána Sulejmana z druhého kolena (priamym vnukom Bajazida II.) a vyznamenal sa aj v bitke pri Moháči.
Múzeum 1878-1918 s Principovými šľapajami pred vchodom (autenticita otázna)
Je to v podstate iba jedna menšia miestnosť, s minimálnym množstvom artefaktov (a naozaj zlými voskovými figúrami Františka Ferdinanda a Žofie Chotkovej). Napriek tomu sa to patrí navštíviť.
Múzeum genocídy
Pekné, hoci trochu stiesnené múzeum (priestorom i atmosférou). Množstvo osobných predmetov s príbehmi, ktoré nie je možné si v kľude prečítať na mieste (kvôli malému písmu a množstva kyslíka). Ja som si všetko nafotila, a čítať budem neskôr v pohodlí.
Námestie Baščaršija so Sebilj (a holubami)
Baščaršija je staré trhovisko, ktoré sa nachádza v Starom meste Sarajeva. Je to jedno z najživších miest v meste a ponúka množstvo tradičných obchodov, remesiel a reštaurácií. Na Baščaršiji sa nachádza aj Sebilj, ikonická drevená fontána so štyrmi tryskami, ktorá je symbolom Sarajeva. Je nádherne vysvietená v noci, a cez deň beznádejne pohltená napájajúcimi sa holubmi.
Radnica/Vijećnica
Vijećnica je historická budova, ktorá slúžila ako mestská radnica a knižnica. Postavená bola v rokoch 1892 až 1894 v secesnom štýle, a je známa svojou krásnou fasádou a rozsiahlym interiérom. V roku 1992 bola budova (a spolu s ňou množstvo vzácnych kníh a rukopisov v knižnici) zničená počas vojny, ale neskôr bola obnovená a dnes slúži ako kultúrne centrum a múzeum.
Pani predavačka veľmi nepríjemná. Zle vyznačené do ktorých miestností môže turista vstúpiť. Nádherne reprezentatívne sály, a hlavná farebne osvietená zo stropných vitráží v orientálnom štýle.
Chrám narodenia presvätej bohorodičky (pravoslávny chrám)
Napriek správne zistenej otváracej dobe nás vyhodili, že je zatvorené.
Katedrála Najsvätejšieho srdca Ježišovho (katolícky kostol)
Tradičný, pekný kostol, ktorý má však ďaleko od veľkolepých katedrál.
Stara pravoslavna crkva
Jej základy pochádzajú zo 6. storočia. Pôsobí naozaj veľmi starodávne, vnútri zima a vôňa mirhy.
Svrzina kuća
Zachovaný drevený starodávny dom v moslimskom štýle vysokopostavenej rodiny. Uvidíte tu izby pre mužov, ženy, sluhov, trojuholníkový záchod na balkóne, spoločenské miestnosti, kuchynky a sklady. V teplom počasí nájdete vnútri aj príjemný chlad. Veľmi odporúčam (aj napriek množstvu schodov a strmých kopcov, ktoré treba zdolať, ak si sem odskočíte z Baščaršiji).
Despića kuća
V mnohom podobný predošlému domu, avšak omnoho menší, a postavený srbskou rodinou (interiér však pripomína osmanský štýl, ortodoxiu pripomínajú iba ikony vyvesené na stenách). Nachádza sa pri rieke Miljacka.
Veľmi ma tešilo! Ďakujem za krásny výlet. Bosna a Herzegovina je neuveriteľne zaujímavá a rozmanitá krajina. Pri ceste autom sme si nemohli nevšimnúť, že jedna dedina bola srbská (vlajky, písmo), hneď vedľajšia chorvátska a ďalšia moslimská. Bolo pre mňa nesmierne dôležité prepojiť sa s regiónom mojich vzdialených predkov…
T.
P.S.: Na poslednej fotke sa nachádza Latinský most, ktorý bol postavený v roku 1565. Je to jedna z najstarších stavieb v meste a je známa svojimi elegantnými oblúkmi a kamennými piliermi. V minulosti bol most dôležitým miestom pre obchod a prechádzku, a stále slúži ako obľúbené miesto na prechádzky návštevníkov.